Vitamín K patrí spolu s vitamínmi A, D a E k vitamínom rozpustným v tukoch. Plní dôležitú úlohu v procese zrážania krvi, v metabolizme kostí a pri regulácii hladín vápnika v krvi.
Prirodzene sa vyskytuje v 2 formách:
-
K1 (phylochinon) je rastlinného pôvodu, vyskytuje sa hlavne v listovej zelenine. Je potrebný v procesoch zrážania krvi.
-
K2 (menachinon) je tvorený hlavne črevnými baktériami, vyskytuje sa vo fermentovaných potravinách a potravinách živočíšneho pôvodu. Má dôležitú úlohu v metabolizme a mineralizácii kostí, v bunkovom raste a v metabolizme buniek cievnej steny.
Vitamín K, nazývaný tiež protikrvácavý vitamín, je nenahraditeľný pri tvorbe niektorých bielkovín – faktorov zrážania krvi v pečeni. Faktorov zrážania krvi je trinásť a z toho štyri z nich sú závislé od vitamínu K. Je to faktor II – protrombín a faktory VII, IX a X.
U zdravých dospelých ľudí, ktorí sa normálne stravujú, je deficit vitamínu K veľmi zriedkavý. Nedostatkom trpia väčšinou pacienti s chronickým pečeňovým ochorením, vyskytuje sa pri dlhodobom užívaní niektorých liekov, antibiotík, pri poruche vstrebávania živín a najohrozenejšou skupinou sú práve novorodenci.
Čo je krvácavá choroba novorodencov?
Je to ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu K, ktoré sa prejavuje spontánnym krvácaním u inak zdravo vyzerajúceho novorodenca. Vyskytuje sa v troch formách, a to ako:
-
Včasná forma: Objavuje sa počas prvých 24 hodín života. Je to relatívne zriedkavé, ale závažné ochorenie, ktoré sa prejavuje krvácaním u novorodencov, ktorých matky užívali počas tehotenstva lieky znižujúce hladiny vitamínu K. Sú to napríklad lieky na epilepsiu, tuberkulózu, zrážanie krvi, atď. Môže sa prejaviť ako krvácanie do mozgu alebo vnútorných orgánov.
-
Klasická forma: Objavuje sa v priebehu prvých 2 týždňov života (2. až 14. deň), nie je taká nebezpečná ako včasná forma. Prejavuje sa krvácaním zo slizníc tráviaceho traktu, nosa, kože v okolí pupočníka, po vpichoch, atď. Tento typ krvácania zväčša nie je taký dramatický, život ohrozujúci ako pri včasnej forme a vieme mu predchádzať profylaktickým (preventívnym) podávaním vitamínu K po pôrode. Jeho výskyt je približne u 1 zo sto novorodencov (1 %).
-
Neskorá forma: Je veľmi zriedkavá. Vyskytuje sa od 2. týždňa do cca 12. týždňa života dieťaťa. Vo viac ako 50 % prípadov sa prejavuje ako krvácanie do mozgu, preto sa vyznačuje vysokou úmrtnosťou alebo rizikom trvalých následkov. Táto forma je síce veľmi nebezpečná, ale zároveň veľmi zriedkavá, vyskytuje sa cca u 1 novorodenca zo 100 000 a je viac-menej výlučne spojená s nedostatočnou popôrodnou profylaxiou vitamínom K, čomu vieme úspešne predchádzať.
Prečo majú novorodenci nedostatok vitamínu K?
Novorodenci, zdraví aj chorí, sú vo všeobecnosti najrizikovejšou skupinou ohrozenou nedostatkom vitamínu K. Má to viacero príčin:
K vitamín nedostatočne prechádza placentou, preto si nedokážu vytvoriť postačujúce zásoby počas vnútromaternicového vývoja.
Materské mlieko má približne polovičný obsah tohto vitamínu v porovnaní s mliekom kravským. Denná potreba vitamínu K sa nachádza v cca 1 litri materského mlieka, čo novorodenec po narodení nevypije.
Novorodenci sa rodia so sterilným črevom a črevá dojčených detí sú spočiatku osídlené bifidobaktériami. Baktérie produkujúce vitamín K (E. coli) sa dostávajú do čreva až okolo 3. mesiaca života.
Nie všetci novorodenci sú ale rovnako ohrození krvácavou (hemoragickou) chorobou, zvýšené riziko je u:
-
predčasne narodených novorodencov (súvisí to s nezrelosťou orgánov, hlavne pečene);
-
novorodencov matiek liečených počas tehotnosti liekmi – antagonistami vitamínu K – antiepileptiká, antituberkulotiká, antikoagulanciá, atď.;
-
novorodenci s ochorením pečene a s cystickou fibrózou;
-
novorodenci po operačných zákrokoch na tenkom čreve, pri syndróme krátkeho čreva a malabsorpcii (poruche vstrebávania);
-
novorodenci s dysmikróbiou (porušené bakteriálne osídlenie) pri liečbe antibiotikami, atď.
Ako sa prejavuje ochorenie z nedostatku vitamínu K?
Pri včasnej a klasickej forme sa krvácavá choroba prejavuje ako náhle vzniknuté krvácanie u inak zdravého novorodenca, väčšinou do tráviaceho traktu (meléna), menej často ako krvácanie z pupočníka, nosa alebo po vpichoch (venepunkciách).
U neskorej formy prevláda vnútrolebečné krvácanie so závažnými neurologickými prejavmi a následkami.
Diagnóza sa stanoví na základe klinického priebehu a potvrdí laboratórnym vyšetrením krvného zrážania, z ktorých niektoré parametre bývajú predĺžené. Podľa závažnosti krvácania sa v liečbe uplatňuje podanie vitamínu K1 do žily alebo do svalu. Hodnoty faktorov zrážania, ktoré sú závislé od vitamínu K, sa zväčša upravia do pár hodín. V prípadoch závažnejšieho krvácania sa okrem vitamínu K podáva aj čerstvá mrazená plazma.
Tip od nás
Mohol by vás zaujímať aj článok Pôrodná asfyxia – keď bábätko po pôrode neplače.
Účinná prevencia ochorenia
Prevencia klasickej formy krvácavej choroby novorodencov spočíva v preventívnom podávaní vitamínu K1 (Kanavit) v dávke 1 mg vo forme vnútrosvalovej injekcie. Alternatívou je podanie 2 mg vitamínu K1 (Kanavit) kvapiek do úst. Účinnosť pri podávaní injekcie alebo kvapiek je porovnateľná v prevencii klasickej formy, avšak nedostatočná v prevencii ostatných foriem krvácavej choroby. Prvá dávka sa podáva všetkým novorodencom v období medzi 2. až 6. hodinou po pôrode, t.j. mimo bezprostredného popôrodného obdobia.
U neskorej formy je preventabilita (preventívnosť) jednorazovej dávky vo forme kvapiek (do úst) nedostatočná. U novorodencov so zvýšeným rizikom hemoragickej choroby je vždy potrebné podávať vitamín K1 vo forme vnútrosvalovej alebo vnútrožilovej injekcie!
Týka sa to nasledovných skupín:
-
nedonosené deti;
-
novorodenci matiek s antiepileptickou a antikoagulačnou liečbou;
-
pooperačné stavy (operácie tenkého čreva), podozrenie na poruchu vstrebávania živín;
-
ochorenia pečene;
-
pri liečbe antibiotikami;
-
sociálne slabšie rodinné zázemie.
V prevencii neskorej formy krvácavej choroby je postačujúca jednorazová vnútrosvalová injekcia podaná medzi 2. až 6. hodinou po pôrode. V prípade profylaxie vo forme kvapiek však jednorazové podanie dieťa dostatočne nechráni pred neskorou formou hemoragickej choroby. V tomto prípade je žiaduce dávku vitamínu K 1 mg opakovať v týždňových intervaloch až do 10. až 12. týždňa života.
Podľa klinických štúdií u predčasne narodených novorodencov pretrvávajú v krvi vyššie hladiny vitamínu K, preto je u nich potrebné podávané dávky tohto vitamínu redukovať.
Včasná forma je častá u novorodencov, ktorých matky boli liečené počas tehotnosti liekmi – tzv. antagonistami vitamínu K. Tieto deti, žiaľ, nie sú chránené podaním vitamínu K krátko po pôrode v žiadnej forme, preto je vitamín K potrebné podávať už matke 2 až 4 týždne pred pôrodom v dávke 20 až 40 mg.
Nedojčené deti nemusia dostávať vitamín K, keďže umelé mlieka sú dostatočne obohatené o vitamín K a črevá nedojčených detí sú skôr osídlené baktériami E. coli, ktoré produkujú vitamín K.
Mnohí rodičia si myslia, že podávanie vitamínu K alebo tzv. Kanavitu nie je potrebné, bránia sa tomu obzvlášť v prípade vnútrosvalovej injekcie. Argumentujú tým, že je to pre dieťa bolestivé, čo sa každopádne nedá poprieť. Tento článok nie je napísaný s cieľom rodičov strašiť, ale vysvetliť, prečo je potrebné vitamín K podávať.
Hoci je výskyt ochorenia z nedostatku K vitamínu veľmi nízky, predstavuje pre novorodenca riziko ohrozenia zdravia v dôsledku anémie a možného neurologického poškodenia a dá sa mu v dnešnej dobe účinne predchádzať.
Autorka: MUDr. Miroslava Palonder
Som pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Jedenásť rokov som pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach. Od roku 2011 pracujem ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc. Absolvovala som odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health. Svoju vysnívanú prácu beriem zaroveň ako poslanie a pristupujem k nej s veľkým rešpektom. Je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch. Vo voľnom čase rada relaxujem v prírode, milujem svoju rodinu, knihy a hudbu.
