Pravda je pritom jednoduchá: prestávky potrebujeme. Potrebujeme si oddýchnuť, zregenerovať sily a dovoliť si byť neproduktívni bez výčitiek. Vlastne by sme sa mali učiť ničnerobenie vnímať ako akt starostlivosti o seba, nie ako slabosť či stratu času.
Tlak stále niečo robiť
Koľkokrát ste na otázku „Čo si robil cez víkend?“ odpovedali: „Nič.“ A hneď ste pocítili výčitky svedomia? V dnešnej kultúre zaneprázdnenosť a únava fungujú ako odznaky cti. Ak nepracujeme, nebudujeme, netvoríme, máme pocit, že sme pozadu, zaostávame za inými a strácame hodnotu.
Spisovateľka Celeste Headlee v knihe Do Nothing: How to Break Away from Overworking, Overdoing, and Underliving upozorňuje, že moderný svet nás prirodzene ťahá k tempu na plný plyn.
Ak si vedome nezvolíme pomalšiu cestu, budeme žiť v rytme, ktorý diktuje neúprosný pracovný a spoločenský kolobeh. A to má svoju daň: vyčerpanosť, vyhorenie a pocit, že to, čo robíme, stále nie je dostatočné.
Máme pre vás zľavu 10 % na všetky online psychologické konzultácie na Mojra.sk
Prečo je ťažké nič nerobiť
Možno ste si už všimli, že keď sa konečne zastavíte, cítite sa trochu nepokojne. Spomalenie je pre mnohých neprirodzené, pretože sme si zvykli fungovať na vysokých obrátkach. Dokončené úlohy nás odmeňujú dopamínom, čo vytvára akýsi návyk na neustálu produktivitu.
Spoločnosť nám navyše vštepila predstavu, že oddych = lenivosť. Kult „busy life“ nás tlačí do nekonečného cyklu. Radšej si dáme tretiu, štvrtú, či dokonca piatu kávu, aby sme zvládli ďalšiu prácu, aj keď telo a myseľ kričia po prestávke. Výsledok? Únava, ktorá sa nedá dospať jedným víkendom.
Prečo je „ničnerobenie“ také dôležité
Je to rovnaké, ako keď športovci plánujú dni regenerácie. Bez oddychu sa nedá podať výkon a to platí aj pre našu myseľ. „Ničnerobenie“ je vlastne veľmi produktívna aktivita, len ju tak nevidíme.
Málokto vie, že keď si doprajeme pauzu, dávame priestor svojmu telu aj mozgu na:
- reset a znovunadobudnutie energie – chvíle pokoja upokojujú nervový systém a pomáhajú z režimu „boj alebo útek“ (fight-or-flight) prepnúť do rovnováhy;
- spracovanie emócií – v tichu môžeme lepšie cítiť, pomenovať a spracovať to, čo v rýchlosti potláčame;
- kreativitu – práve v nečinnosti vznikajú nové nápady, riešenia a inšpirácie;
- zlepšenie sústredenia – po oddychu sa vraciame k úlohám s jasnejšou mysľou a vyššou efektivitou.
Vedci z Harvardskej univerzity dokonca potvrdili, že krátke obdobia nudy a ticha aktivujú sieť mozgu spojenú s pamäťou, predstavivosťou a introspekciou (Harvard Health Publishing, 2022). Introspekciu chápte ako sebapozorovanie, skúmanie vlastného duševného života, vnútorných zážitkov.
Tip od nás
Pridajte sa do facebookej skupiny Union pre zdravú dušu, ktorá obsahuje množstvo zaujímavého a užitočného obsahu týkajúceho sa duševného zdravia.
Ako si osvojiť umenie ničnerobenia
Ak máte pocit, že ničnerobenie je pre vás luxus, skúste ho predefinovať. „Nič“ nemusí znamenať absolútne prázdno. Môže to byť hudba, prechádzka, sledovanie oblakov, prečítanie pár stránok knihy či sedenie pri vode. To, čo navonok nevyzerá produktívne, môže byť pre vás hlboko vyživujúce.
Využívajte aj čas, ktorý väčšina z nás vníma ako úplne premrhaný – čakanie v rade, cestu autobusom, prestávku medzi stretnutiami. Namiesto siahnutia po mobile sa len nadýchnite a dovoľte si chvíľu nečinnosti.
A ak sa vám stále zdá, že nemáte priestor, naplánujte si ničnerobenie do kalendára. Áno, presne tak ako dôležité stretnutie.
Spočiatku to môže byť nepríjemné, dokonca nudné. Ale práve v tejto nude sa ukrýva sila – učí nás byť so sebou a nachádzať pokoj aj bez stimulov.
Vedecký pohľad: ničnerobenie nie je strata času
Psychológovia poukazujú na to, že nečinnosť nie je pasivita, ale aktívna obnova kapacít mozgu. Štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Psychology (2019) ukázala, že ľudia, ktorí si pravidelne doprajú tiché pauzy a pokoj, majú vyššiu úroveň kreativity a nižšiu mieru stresu.
Podobne výskum z University of Melbourne (2020) potvrdil, že mikroprestávky počas dňa výrazne zlepšujú kognitívny výkon a odolnosť voči vyhoreniu. Teda robiť „nič“ znamená robiť veľa pre svoju duševnú a telesnú rovnováhu.
Návrat k prirodzenému rytmu
Život nikdy nebude úplne prázdny. Povinnosti a ciele tu budú vždy. No ak chceme dlhodobo zvládať tlak moderného sveta, musíme vedome hľadať rovnováhu medzi povinnosťami a bytím. Ako pripomína spisovateľka a autorka motivačných kníh Karen Salmansohn: „Niekedy je sedenie a ničnerobenie to najlepšie, čo pre seba môžete urobiť.“
Tento článok vnímajte ako jemné pozvanie pre vás: Vyhraďte si pár minút denne len na seba. Bez produktivity, bez cieľa, bez očakávaní. Pretože práve vtedy, keď si dovolíte nerobiť nič, robíte pre seba to najdôležitejšie.
Samozrejme, nemyslíme dlhodobé ničnerobenie, ktoré nemá so zdravým spôsobom života nič spoločné – ani po duševnej, ani po fyzickej stránke.
Union zdravotná poisťovňa vám pravidelne prináša aj témy týkajúce sa duševného zdravia.
Autorka: Bc. Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
Headlee, C. (2020). Do Nothing: How to Break Away from Overworking, Overdoing, and Underliving. Harmony Books.
Harvard Health Publishing (2022). The importance of downtime for the brain.
Mooneyham, B. W., & Schooler, J. W. (2019). The Costs and Benefits of Mind-Wandering: A Review. Frontiers in Psychology.
University of Melbourne (2020). Micro-breaks and cognitive performance in workplace settings.
www.pewresearch.org/internet/2016/12/07/information-overload
pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34877645/
www.weforum.org/stories/2019/04/how-much-data-is-generated-each-day-cf4bddf29f/
www.bps.org.uk/psychologist/brain-doing-lot-something-when-we-appear-be-doing-nothing?utm_source=chatgpt.com
psychologytoday.com/us/blog/play-your-way-sane/202201/the-scientific-case-downtime?utm_source=chatgpt.com
mymentalpal.com/blog/sleep/science-of-rest-and-relaxation/?utm_source=chatgpt.com
