Čo je digitálne (informačné) preťaženie?
Digitálne alebo informačné preťaženie (angl. information overload) a infoxiety – úzkosť z množstva informácií – sa v dnešnom svete stali bežnými javmi. Výskumy ukazujú, že moderný človek denne spracuje viac informácií ako kedykoľvek predtým v histórii ľudstva. Zdanlivo neškodná túžba byť „v obraze“ sa môže veľmi rýchlo premeniť na zahltenie, frustráciu, únavu a dokonca aj pocit bezmocnosti.
Niektorí odborníci hovoria o tzv. doomscrollingu – nekonečnom prehľadávaní negatívnych správ, často večer či v noci, čo v nás zanecháva úzkosť, smútok alebo apatiu a niekedy aj pocit zúfalstva. Je to zvláštny paradox: chceme si uľaviť tým, že si niečo prečítame, no často si práve týmto zlozvykom spôsobujeme presný opak.
Máme pre vás zľavu 10 % na všetky online psychologické konzultácie na Mojra.sk
Prečo sa cítime preťažení?
Digitálny svet nám dáva prístup k obrovskému množstvu informácií. Sme však vybavení na to, aby sme ich všetky absorbovali? Odpoveď je jednoduchá: nie. Ľudský mozog má obmedzenú kapacitu na spracovanie údajov, a keď túto hranicu prekročíme, vzniká preťaženie.
To sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi – od neschopnosti sústrediť sa cez rozhodovaciu paralýzu (neschopnosť urobiť rozhodnutie) až po fyzickú únavu.
Infoxiety, teda úzkosť spôsobená prívalom informácií, sa nemusí prejavovať dramaticky.
Možno len cítite, že je toho priveľa. Že hoci sa snažíte byť efektívni a organizovaní, mozog vám neustále preskakuje z jednej témy na druhú.
Príliš veľa emailov, príliš veľa článkov, príliš veľa rozhodnutí. A pod tým všetkým sa skrýva frustrácia z toho, že nedokážete rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie.
Prečítajte si aj: Teória 7 priateľov: Ktorých sedem typov ľudí potrebujete pre duševnú pohodu?
Ako sa digitálne preťaženie prejavuje?
Možno ste si už všimli, že večer odkladáte telefón s pocitom, že neviete, čo ste vlastne celý deň robili. Alebo že vám uniká pointa článkov, ktoré čítate. Zároveň máte v hlave desiatky úloh, ktoré sa vám zlievajú do jedného veľkého „musím“. Tieto príznaky môžu naznačovať, že ste sa ocitli v stave informačného zahltenia.
Pre niektorých ľudí to znamená mentálne preťaženie, ktoré vedie k nespavosti, nervozite, chronickej únave alebo dokonca k emocionálnemu vyhoreniu. Mnohí odborníci varujú, že ak tento stav pretrváva, môže sa postupne rozvinúť aj do vážnejších psychických ťažkostí – najmä ak je spojený s inými stresovými faktormi.
Jedným z typických následkov infoxiety je chronická potreba neustále sledovať dianie. Táto potreba však vedie k nadmernému používaniu médií, čo len zvyšuje úroveň úzkosti. Čím viac sledujeme správy, tým viac máme pocit, že niečo dôležité prehliadneme. Vzniká tak začarovaný kruh, z ktorého je ťažké uniknúť.
Prečo nás to tak vyčerpáva?
Hoci máme pocit, že vieme „vypnúť“, keď len skrolujeme na Instagrame alebo prečítame článok na webe, v skutočnosti to mozog nevníma ako odpočinok. Je aktívny, porovnáva, triedi, hodnotí a súčasne sa snaží vytvoriť si obraz o svete. Ak je týchto podnetov priveľa, dochádza k tzv. kognitívnemu zahlteniu, teda mozog nedokáže efektívne triediť a spracovávať prijaté podnety.
A hoci fyzicky sedíte na gauči, váš mozog môže pracovať na plné obrátky – často bez prestávky celé hodiny. Navyše, dnešný online obsah je navrhnutý tak, aby si pýtal našu pozornosť.
Videá sa spúšťajú automaticky, algoritmy nám podsúvajú ďalšie „zaujímavé“ veci, ktoré by sme nemali zmeškať. A my sa stávame pasívnymi konzumentmi, ktorí zabúdajú, že je v poriadku povedať „stačí“.
Ako získať späť kontrolu
Dobrá správa je, že s digitálnym preťažením sa dá pracovať. Prvým krokom je uvedomiť si, že ide o reálny problém a že jeho riešenie neznamená „odstrihnúť sa od sveta“. Znamená to naučiť sa vedome vyberať, čo prijímame – a kedy.
Namiesto bezcieľneho prehľadávania internetu si môžete dopriať krátke digitálne pauzy. Aj krátka chvíľa ticha počas dňa dokáže urobiť pre vašu myseľ veľký rozdiel. Skúste sa vedome opýtať: „Čo práve teraz potrebujem vedieť?“ a „Je táto informácia dôležitá pre mňa alebo len pre niekoho iného?“
Pomôcť môže aj vedenie poznámok – písaním si ujasňujete, čo je podstatné. Zaznačte si informácie, ktoré vás zaujali, a vráťte sa k nim neskôr. Týmto spôsobom oddelíte okamžitý podnet od skutočnej potreby sa k téme vrátiť.
Veľkým pomocníkom je aj vedomé obmedzenie multitaskingu. Ak sa snažíte súčasne odpovedať na emaily, sledovať správy a písať text, pravdepodobne neurobíte poriadne ani jedno. Skúste si rozvrhnúť deň na sústredené bloky – napríklad 25 minút práce, 5 minút prestávky – a doprajte si čas bez obrazoviek.
A nakoniec – ak sa pristihnete pri doomscrollingu, nebojujte proti nemu len tým, že si zakážete telefón. Skúste ho nahradiť činnosťou, ktorá vám skutočne robí radosť: pokojnou hudbou, knihou, prechádzkou alebo rozhovorom. Niekedy práve ticho dokáže najlepšie prehlušiť chaos informácií.
Ako zvládať digitálne preťaženie: Praktické tipy na každý deň
Digitálne preťaženie nemusí byť definitívny stav. Tu je niekoľko osvedčených stratégií, ako sa s ním popasovať a postupne získať späť mentálnu rovnováhu:
- Robte si vedomé digitálne prestávky
Skúste počas dňa cielene zaradiť čas offline – bez telefónu, bez správ, bez notifikácií. Stačí 10 až 15 minút niekoľkokrát denne. Venujte ich prechádzke, natiahnutiu sa, rozhovoru s blízkym alebo len dýchaniu. Vaša myseľ sa vám poďakuje. - Používajte pravidlo 3-2-1
Toto jednoduché pravidlo pomáha nastaviť zdravé hranice: 3 hodiny denne maximálne na sociálne siete, 2 hodiny pred spaním žiadne obrazovky, 1 deň v týždni digitálny detox (napríklad nedeľa bez správ, emailov a notifikácií). - Skúste digitálnu hygienu
Tak ako si umývame ruky, je dôležité „čistiť“ aj svoj digitálny priestor. Pretrieďte si aplikácie, vypnite nepotrebné upozornenia a odhláste sa z odberov, ktoré vám neprinášajú hodnotu. Menej je niekedy viac – aj v prípade informácií. - Precvičujte hlboké sústredenie
Ak sa vám ťažko sústreďuje, skúste metódu Pomodoro – 25 minút nerušenej práce a 5 minút prestávky. Po štyroch cykloch si doprajte dlhší oddych. Odložte telefón do inej miestnosti alebo si zapnite „režim sústredenia“ a uvidíte, ako stúpa vaša produktivita aj pokoj. - Namiesto doomscrollingu vedomý oddych
Keď máte potrebu skrolovať správami, skúste sa zastaviť a opýtať: „Naozaj mi to pomáha?“ Ak nie, nahraďte to počúvaním podcastu, pomalou prechádzkou, zapisovaním myšlienok alebo krátkou meditáciou. Cieľom nie je ignorovať svet – ale dať si pauzu od neustáleho alarmu. - Priznajte si problém
Priznajte si, že ste zahltení. Je to prvý krok k zmene. Hovorte o tom s blízkymi, kolegami alebo odborníkom. Možno zistíte, že nie ste jediní a že aj malá zmena vo vašom digitálnom správaní môže byť inšpiráciou pre ostatných.
Ak si osvojíte čo i len dve alebo tri z týchto stratégií, uvidíte, že sa vám bude ľahšie sústreďovať, lepšie spať a zníži sa pocit vnútornej preťaženosti. Svet sa nezrúti, keď neprečítate každú správu. Ale vaša mentálna pohoda môže naozaj veľa získať.
Union zdravotná poisťovňa vám pravidelne prináša aj témy týkajúce sa duševného zdravia.
Autorka: Bc. Sabína Zavarská
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia – klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://www.pewresearch.org/internet/2016/12/07/information-overload/
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34877645/#:~:text=Some%20symptoms%20of%20information%20overload,%2C%20anxiety%2C%20stress%2C%20etc
https://www.weforum.org/stories/2019/04/how-much-data-is-generated-each-day-cf4bddf29f/
https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/0013916511404408?journalCode=eaba
https://mitpress.mit.edu/9780262039260/how-attention-works/
