Prenos ochorenia COVID-19 prebieha kvapôčkovou infekciou pri kašli, kýchaní a rozprávaní. K prenosu koronavírusu môže prísť aj priamym kontaktom pri podávaní rúk, či nepriamym kontaktom s respiračnými výlučkami nakazených osôb (na povrchoch kontaminovaných predmetov, ktorých sa dotýkajú).
Pripúšťa sa však aj možnosť prenosu nákazy kontaminovaným jedlom a zistilo sa aj vylučovanie vírusu močom a stolicou.
Ochorenie má u detských pacientov zvyčajne ľahký priebeh. U detí boli pozorované prejavy nádchy, kašľa, zvracania, alebo hnačky, horúčka sa neobjavovala vždy.
Podľa dostupných údajov z Číny, ale aj Talianska, je ťažký priebeh infekcie COVID -19 u detí veľmi zriedkavý. Deti však práve pre bezpríznakový priebeh môžu zohrávať dôležitú úlohu v šírení ochorenia v populácii.
Cystická fibróza – dôsledná izolácia
Pacientov s cystickou fibrózou nakazených koronavírusom je zatiaľ pomerne málo, musia byť však v dodržiavaní preventívnych opatrení ešte striktnejší. Dôležité je dôsledne sa izolovať od ostatných ľudí.
„Nevyhnutné je taktiež naďalej dodržiavať chronickú liečbu pacienta spolu s pravidelnými inhaláciami a nepoľavovať v nej, ako aj pokračovať v doterajšej pravidelnej a najmä správne prevedenej dychovej rehabilitácii. Dôležité je tiež realizovanie pravidelných nosových výplachov a ideálne je si v tomto období preplachovať nos 2x denne,“ odporúča NÚDCH.
Ako rozoznať infekciu COVID-19 od bežných chronických ťažkostí? Pacienti s cystickou fibrózou majú častý, produktívny, výrazne hlienovitý kašeľ s vykašliavaním hlienov a sekrétu. Pri koronavíruse sa však tento kašeľ mení na suchý. Ďalším indikátorom môže byť horúčka, ktorá pri chronickom ochorení nebýva prítomná.
Zdroj: Freepik
Alergia a astma – pravidelné užívanie liekov
Podľa informácií NÚDCH, alergici a astmatici nie sú na základe dostupných údajov ohrození zvýšeným rizikom infekcie.
To znamená, že ich liečba antihistaminikami, inhalačnými kortikoidami či sublinguálnu alergénovú imunoterapiu, nepredstavuje zvýšené riziko v súvislosti s komplikovaným priebehom ochorenia COVID-19.
„Naopak, neodôvodnené vysadenie liekov môže viesť k zhoršeniu klinického stavu pacienta, čo prestavuje následne riziko respiračných infekcií. Vzhľadom k objavujúcim sa obavám z inhalačnej liečby kortikoidmi, je potrebné zdôrazniť, že vysadenie inhalačných kortikoidov môže viesť k zhoršeniu astmy a následne k zvýšenému riziku komplikácií v prípade infekcie COVID-19- Preto je nevyhnutné, aby pacienti pokračovali v pravidelnom užívaní liekov. Nemá zmysel lieky vysadzovať, ale ani zvyšovať dávky užívaných liekov. Zvýšenie dávky nemá ochranný účinok pred infekciou COVID-19,“ varujú odborníci z ústavu.
Zvýšené riziko infekcie COVID-19 sa momentálne nepredpokladá ani u pacientov s ďalšími chronickými respiračnými ochoreniami. Aj pre nich však platí, aby dôsledne užívali svoju pravidelnú liečbu tak, aby stav chronického ochorenia bol čo najviac pod kontrolou a redukovalo sa riziko respiračných infekcií.
Všeobecné preventívne odporúčania NÚDCH:
-
Dodržiavať prísne hygienické opatrenia – sociálna izolácia, nosenie rúšok, umývanie rúk, nedotýkať sa očí, úst a nosa neumytými rukami.
-
U chronicky chorých pacientov je potrebné si zabezpečiť dostatok liekov na prípadnú izoláciu (nezabudnúť na pohotovostné lieky), na druhej strane bez prehnanej zásoby liekov, ktoré pacient bežne neužíva.
-
U detí s tracheostomickou kanylou zabezpečiť dostatok pomôcok, ako aj výmenu kanyly na najbližšom ORL pracovisku.
-
V rámci starostlivosti o deti s respiračnými ochoreniami neustále zdôrazňujeme nevyhnutnosť elimináciu expozície cigaretovému dymu. Vzhľadom k zvýšenému riziku a ťažšiemu priebehu infekcie COVID-19 u dospelých fajčiarov, ktorí majú 14- krát vyššie riziko ochorieť na COVID-19, je potrebné ešte raz zdôrazniť prísnu elimináciu fajčenia v rodine dieťaťa s chronickým respiračným ochorením.
-
Pokračovať v očkovaní dieťaťa podľa očkovacej schémy. V žiadnom prípade nie je dôvod pravidelné očkovanie odkladať, alebo posúvať. Samozrejme, neočkuje sa v prípade akútnej infekcie a v období včasnej rekonvalescencie.
-
Dôležitý je napriek súčasnej situácii pohyb dieťaťa na čerstvom vzduchu (samozrejme za dodržania hygienických opatrení). V rámci podpory imunity vitamínmi a minerálmi, je vhodné podávanie vitamínu D, vitamínu C, zinku a selénu. Medzi ďalšie doplnky výživy s dobrým efektom na imunitný systém patria probiotiká a prípravky s obsahom beta-glukánov. Samozrejmosťou by mala byť pestrá strava s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny.
Ako vnímajú deti karanténu a koronavírus? Viete s nimi o tom hovoriť? Prečítajte si v našom článku od psychoterapeutky ako na to!
Zdroj:
COVID -19 a chronické respiračné ochorenia u detí. Národný ústav detských chorôb [online]. [cit. 2020-04-19]. Dostupné z: nudch.eu
