Podľa údajov Birminghamskej univerzity až 15 až 25 percent tehotenstiev končí potratom a 25 až 50 percent žien zažije aspoň jeden spontánny potrat počas svojho reprodukčného života. Znamená to, že ho možno zažila vaša mama, kamarátka, susedka alebo kolegyňa a vy o tom ani netušíte.
Zo štatistík Union zdravotnej poisťovne vyplýva, že väčšina potratov nastáva pred 12. týždňom tehotenstva. V roku 2024 bolo na Slovensku hlásených 4 642 spontánnych potratov, 519 umelých prerušení tehotenstva zo zdravotných dôvodov, 460 prípadov mimomaternicového tehotenstva a od roku 2017 sme mali 146 poisteniek s viacnásobnými potratmi,“ uvádza hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Každá strata dieťaťa ženu významne ovplyvní po psychickej stránke. „U niektorých žien sa rozvinie úzkostná alebo depresívna porucha, pričom podľa štúdií 10 až 20 percent žien má klinicky významné príznaky depresie po potrate. Môže sa tiež objaviť posttraumatická stresová reakcia (PTSD) – napr. nočné mory, flashbacky, vyhýbanie sa tehotným ženám či nemocniciam. Tieto reakcie sú bežné a zhoršujú sa najmä po neskorších potratoch či opakovaných stratách,“ uvádza revízna lekárka Ingrid Dúbravová. Dodáva, že je však veľmi oslobodzujúce vedieť, že v tom nie ste samy.
Často sa stáva, že keď žena zažije prvú stratu, hoci aj v skorom štádiu tehotenstva, má pocit, že zlyhala a niečo určite urobila zle – napríklad si nemala dať tabletku, keď ju bolela hlava alebo pohár šampanského na oslave, keď ešte nevedela, že je tehotná. Je to však naozaj také jednoduché a dá sa potratu nejako zabrániť? Spýtali sme sa gynekologičky z Gyn-Fiv Michaly Adamec:
„To, aby žena svojim pochybením spôsobila potrat v prvom trimestri, je naozaj veľmi málo pravdepodobné. Aj keď je potrat bolestivá strata, vo väčšine prípadov sa deje z konkrétnej medicínskej príčiny – najčastejšie genetickej. To znamená, že plod nebol geneticky v poriadku a takéto bábätko by, žiaľ, nemalo šancu žiť zdravý a plnohodnotný život. Zriedkavejšie môže byť dôvodom hematologická alebo imunologická príčina, ktorú pri podozrení vždy vyšetrujeme, aby sme sa pokúsili predísť opakovaniu. Pohár vína, liek proti bolesti, či zábava s priateľmi potrat nespôsobia. Takmer vždy ide o medicínsky dôvod, za ktorý žena nemôže.“
Ako by mal postupovať lekár, keď k nemu príde pacientka s tým, že zažila spontanný potrat doma? Aké sú ďalšie odporúčanie, ak pár plánuje ďalšie dieťa? A čo po zamlčanom aborte? Líšia sa nejak odporúčania alebo je to z pohľadu medicíny to isté?
„Keď žena zažije spontánny potrat doma, lekár by mal v prvom rade pristupovať s rešpektom, empatiou a pochopením. Ide o veľmi náročnú situáciu – fyzicky aj psychicky. Po príchode k lekárovi sa vykoná gynekologické vyšetrenie a ultrazvuk, aby sa potvrdilo, že maternica je úplne vyčistená a nehrozí infekcia ani nadmerné krvácanie. Ak sa v maternici nachádzajú zvyšky tehotenského tkaniva, lekár odporučí sledovanie, medikamentózne alebo chirurgické dočistenie (tzv. revíziu), ktorú vždy dôkladne zvážime. Dôležitou súčasťou starostlivosti je aj vyšetrenie Rh faktoru. Ak má žena Rh negatívnu krvnú skupinu a partner Rh pozitívnu, po každom potrate – aj v skorom štádiu tehotenstva – je potrebné podať anti-D imunoglobulín. Tým sa zabráni tvorbe protilátok, ktoré by mohli v budúcich tehotenstvách ohroziť plod. Po potrate je dôležité dopriať si čas na fyzické aj psychické zotavenie. Menštruácia sa obvykle obnoví do 4 až 6 týždňov. Tehotenstvo je možné plánovať po dvoch až troch menštruačných cykloch, ak bol priebeh bez komplikácií a žena sa cíti pripravená, nie je nutné čakať dlhšie. Ak sa potrat opakuje, odporúča sa doplniť rozšírené vyšetrenia – genetické, hematologické a imunologické – aby sa zistila príčina a mohla sa zvoliť vhodná liečba.“
Čo v prípade opakovaných strát? Ako treba postupovať?
„ Pri opakovaných potratoch je potrebné vyšetriť možné príčiny – genetické, hormonálne, hematologické či imunologické. Na základe výsledkov sa následne stanoví individuálny liečebný a preventívny postup, aby sa zvýšila šanca na úspešné tehotenstvo.“
Akú rolu hrá psychika? Mali by gynekológovia spolupracovať so pychológmi alebo psychiatrami, ak majú v ambulancii pár, ktorý si prechádza takouto formou traumy?
„Ženu po potrate je veľmi dôležité podporiť aj po psychickej stránke. Po takejto strate je prirodzené vyhľadať človeka, ktorý jej pomôže po duševnej stránke – rozhovorom, poradenstvom alebo jednoducho tým, že bude pri nej, tak ako to práve potrebuje. Psychika a prežívanie síce nespôsobujú potraty, no výrazne ovplyvňujú, ako žena vníma seba, svoje telo aj ďalšie tehotenstvo. Smútok je potrebné prežiť a prijať, dopriať si čas na hojenie, no zároveň si uchovať vedomie, že cesta vpred existuje – aj keď je niekedy kľukatá.“
Máte nejaký povzbudivý príbeh z praxe?
„Naše pacientky a páry sú obrovskí bojovníci. Častokrát už samotná cesta k otehotneniu pre nich nie je jednoduchá, no vďaka správnym vyšetreniam, vhodným medicínskym postupom a citlivému prístupu s empatiou sa väčšina z nich nakoniec dočká svojho vysnívaného bábätka. Mnohé páry, ktoré to už chceli vzdať, nám potom posielajú fotografie svojich detí – a to sú momenty, ktoré nás vždy nesmierne potešia. Či už počas Dňa rodiny, kde sa stretávame s „GYN-FIV“ deťmi, kde organizujeme deň plný aktivít a zábavy, alebo počas Vianoc, keď nám prichádza najviac prianí od rodín, ktoré dnes sedia pri štedrovečernom stole so svojimi malými vianočnými zázrakmi.“
