Na Facebooku založila skupinu Láskavá striedavka, od septembra organizuje aj podporné skupiny. Martina sa druhýkrát vydala za blízkeho kamaráta, s ktorým si k sebe dlho hľadali cestu a vychovávajú už aj spoločnú dcérku. Ak sa práve nachádzate v životnom období, kedy je téma striedavky aktuálna, tento rozhovor vám pomôže zorientovať sa. A možno aj načrtne, akým smerom sa vydať.
Martina, vy ste založili skupiny Láskavá striedavka na základe vašich osobných skúseností. Podelíte sa s nami o váš príbeh?
S bývalým manželom sme spolu boli od konca základnej školy. Po vysokej škole sme sa zobrali a postupne sa nám narodili dve deti. Jednoducho ťažká idyla. Ja som popri materskej založila súkromné zdravotnícke zariadenie Alma centrum pre zdravý vývin v Dúbravke. Začala som študovať aj psychoterapeutický výcvik podľa modelu Virginie Satirovej. Výcvik, ako aj môj vhľad do výchovno psychologických tém, ma začali profilovať v otázkach, čo by som chcela pre svoje deti.
Napríklad aký typ škôlky. Práve škôlka bola prvá vec, na ktorej sme sa s Peťom nevedeli zhodnúť. Aj v téme očkovania sme boli každý inde. Takto sme krok po kroku prichádzali na rozdielne predstavy o výchove detí. A aj inými okolnosťami sa nám to začalo pomaly „skladať” a na mojej strane vznikla otázka, či takto chcem s partnerom žiť. Situácia sa vyhrocovala a čím jasnejšie som vo veciach mala, tým mi bolo ťažšie niektoré situácie preglgnúť a neriešiť.
Ešte rok a pol sme intenzívne hľadali spôsob, ako byť spolu v rámci párovej terapie či špeciálnych dovoleniek. Nuž a potom sme sa od seba odsťahovali. Ja som ešte predtým začala študovať škôlkársku Waldorfskú pedagogiku, lebo sme mali v tomto type škôlky deti a zaujímalo ma, prečo im je tam tak dobre. Jednoducho, išla som si svoje výchovno-pedagogicko-psychologické pecky.
Odsťahovali ste sa od seba a ihneď ste sa dohodli na striedavke?
Také jednoduché to zas nebolo. Keď som ešte robila v Alma centre, striedavka u nás bola v plienkach a jej boom sa práve rozbiehal. Úprimne povedané, ježili sa mi chlpy na nohách, rukách a otváral sa mi nožík vo vrecku vždy, keď som počula to slovo. Lebo k nám do centra prichádzali ženy s deťmi a dávali sme dokopy úzkostné stavy, ťažkosti s kakaním, cikaním, zajakávanie sa a kde som pozrela, tam bola nálepka striedavky.
Exmanžel poznal môj názor a veľmi sa bál, že budem proti. No časom som sa aj ja vyvinula. Musím podotknúť, že my sme nikdy nemali problém s Peťom spolu komunikovať, dohodnúť sa, nikdy u nás nelietali taniere a nehádali sme sa. On striedavku veľmi chcel, ja som to najprv potrebovala vyskúšať. Hneď po rozvode sme nabehli na striedavú starostlivosť 50 na 50, no predtým sme sa o tom bavili s terapeutkou, voči ktorej mám dôveru.
Šli sme spolu za Naďou Feketeovou a v hlave sme už mali presný model. Ale Naďa nás hneď schladila, videla, že to vyhovuje nám, no na deti sme pri tom rozdeľovaní dní nemysleli. Nakoniec som s malou dušičkou šla do modelu týždeň u mňa a týždeň uňho. Trvala som na tom, aby sme si deti nestriedali v nedeľu večer, ale ráno. Taktiež, aby ten, kto chce s deťmi byť, prišiel za nimi a nie ony za ním. Striedanie taktiež neprebieha v nijakej inštitúcii, ale z mojich rúk do jeho.
Povedala som si, že to vydržím mesiac a potom uvidíme. Stále som čakala nejaký zádrhel, že deti budú plakať, že nebudú chcieť ísť k tatinovi alebo ku mne, že nám príde niečo zo školy. A do dnešného dňa neprišlo nič.
Ilustračný obrázok, zdroj: freepik.com
Vy si teda deti láskavo striedate niekoľko rokov. Aké je tajomstvo úspešnej striedavky? Poraďte nešťastníkom, ktorí sa o ňu márne snažia.
Povedala by som, že dvojica potrebuje niekoho, komu obaja dôverujú, aby im povedal, ako to majú urobiť. Aby to počuli a rozumeli, je tam totiž veľa premenných, ktoré treba brať do úvahy. A keď niekto pozná príbeh dvojice aj tie premenné, vie z toho vypľuť model, ktorý by mohol fungovať aj pre vás aj pre deti. Lebo štandardný rodič, ktorý sa denne nezaoberá vzťahmi, výchovou a psychickými procesmi, to sám urobiť nevie.
Mimoriadne dôležité je uvedomiť si, že kebyže s tým ja ako mama nesúhlasím, tak to nefunguje. To je podľa mňa absolútny základ.
Pri všetkej úcte, otcovia sa dostanú k deťom cez mamu. Nijak inak. Od tehotenstva cez pôrod, dojčenie. Keď idú na to cez súd, stavajú sa proti matke, a teda idú aj proti deťom. Som hlboko presvedčená o tom, že to takto funguje. Keď sa chce otec dopracovať ku zdravému vzťahu so svojimi deťmi, potrebuje nadviazať dobrý vzťah so svojou bývalou ženou.
To je celkom problém. Máme totiž plné súdy žien, ktoré vykonávaniu rozsudkov aktívne bránia a otec sa k deťom nedostane dlhé roky.
Presne tak.
Ale keď sa nedá so ženou dohodnúť, lebo jej ego je také ranené a tak veľmi sa chce chlapovi pomstiť, striedavka nikdy nemôže byť úspešná.
Môže ju súd násilne nariadiť, čo je však fatálna vec. Ak to totiž neprežrie žena, nebudú s tým v pohode ani deti. Máme v rukách strašnú moc a tvárime sa, že ju nemáme. Je to tak, lebo chlap je de facto bezbranný. Keď žene chcú zobrať nasilu dieťa a ona s tým nie je vysporiadaná, bude z toho ona mimo a ani dieťaťu nebude dobre u toho druhého.
Na jednej strane keď sa rodičia rozchádzajú, žena si musí urobiť poriadok, musí v striedavke vidieť zmysel. Dieťa totiž pre svoj zdravý psychický vývin potrebuje aj otca. A keď si žena neuvedomí, že bráni niečomu, čo je pre dieťa dobré a zdravé, je to problém. Samozrejme, nebavíme sa teraz o tom, keď je otec násilník, alkoholik či gambler, vtedy si netreba dať devastovať dieťa v škodlivom prostredí.
Ale keď máte len iný názor na výchovu, keď chcete, aby menej pozeralo televízor, jedlo menej sladkostí, jednoducho keď sa vám nepáči, ako ten druhý trávi čas s dieťaťom, ale ono to v pohode zvláda, tak si myslím, že žena nemá právo do toho zasahovať. Nejde o to, ako spolu trávia čas, ale že spolu trávia čas. Otec je pri výchove fakt dôležitý. Musíme brať do úvahy aj širší kontext – sú tam starí rodičia, súrodenci, bratranci, ďalšia časť rodiny, ktorá sa na dieťa tešila a ktorá ho vítala. Odpáliť polovicu potenciálneho dávania lásky mi príde fakt škoda.
Potom tu máme aj otázku veku. Striedavka pri bábätku neprichádza do úvahy, je potrebné to vymyslieť tak, ako to bolo v poriadku v prvom rade pre dieťa. Sú to všetko mimoriadne citlivé procesy, aj ja som si prešla terapeutickým procesom ako sa zbaviť strachu zo straty kontroly nad tým, čo sa deje s mojimi deťmi.
Čo treba urobiť, aby striedavka fungovala, keď už sa na nej bývalí partneri dohodnú? Možno nejaký súbor pravidiel?
Pravidlá sú dobrým základom. Mal by sa vždy podporovať vzťah s mamou, keď je dieťa práve s otcom a naopak. Mám príklad zo života od jednej klientky, ktorá nemala spracované to, že bola bez detí. Volávala im, zatiaľ čo boli u otca, a ich to vždy rozhodilo. Deťom totiž začne byť ľúto, že ju počujú, plačú do telefónu a otec má potom čo robiť. Keď je mame smutno a ide zavolať deťom, ako sa majú, aby jej už nebolo smutno, je to problém. Môže napísať expartnerovi a opýtať sa jeho, ale určite im nemá volať a vyplakávať do telefónu ako sa bez nej majú.
Moja skúsenosť je, že keď už deti sú u otca, je im tam dobre. Preto je dôležité podporovať vzťahy. To znamená nehovoriť škaredo o otcovi, mať v úcte, čo si deti prinesú od neho, či už sú to batohy, topánky, či zabudnuté jedlo v alobale. Aby nevideli, že tým mama opovrhuje alebo fľochne, že nič také otrasné v jej byte nebude. Strániť sa, aby takto reagovala pred deťmi.
To si však musí vyžadovať veľkú sebakontrolu. Rozhádaní rodičia si totiž zvyknú hádzať polená pod nohy a vzduchom bežne lietajú hlášky typu: „Čo ti to ten tvoj otec zas kúpil za blbosť!“ Ako sa ovládnuť?
O tom to však je! Vyžaduje sa veľmi veľká sebadisciplína na oboch stranách. Potrebujete mať dohodnuté všetky detaily ohľadom príchodov, odchodov, čo zobrať so sebou a čo nie. Ten druhý to musí rešpektovať. My sme riešili otázku tabletov a mobilov. Ja som proti tomu, aby mali deti tablety a mobily u mňa doma. Peťo ich teda nastavil tak, aby boli s týmtom pravidlom zmierené. A keď riešil nejakú spornú situáciu, zavolal mi mimo detí a spolu sme sa dohodli na jej riešení. Podľa mňa striedavá starostlivosť je vysoká škola prejavovania úcty a rešpektu k dospelému.
Ilutračný obrázok, zdroj: freepik.com
Čo však robiť, keď jeden tú úctu prejavuje a druhý robí napriek a porušuje dohody?
Určite by som odporučila urobiť pokusy o debaty a čo najkorektnejšie dohody. Napadá mi prípad jednej známej, ktorá chcela dieťa do svojej starostlivosti. Expartner oňho nejavil záujem, no išlo mu o ňu, a tak z frustrácie všetko poštval proti nej. Ona sa však napriek tomu snažila udržať aspoň nejaký kontakt dcérky s otcom. Keď malá trochu vyrástla, začala sa pýtať k otcovi čoraz viac. Pomohlo to, že zašli spolu k právničke a spísali dohodu. Využili pomoc niekoho s triezvym náhľadom.
Keď ste v tom sami, je to zložité. Ani po rozvode totiž neprestávate vychovávať dieťa s partnerom: stále ho vychovávate spolu, len nie v jednej domácnosti. Dieťa je spoločné, akurát žijete oddelene. Potrebujete len nájsť odpoveď na otázku, ako to urobiť tak, aby to fungovalo pre všetkých a aby bol negatívny dopad oddelených domácnosti čo najmenší na deti aj na vás. Lebo aj vy potrebujete žiť v pohode.
Sú vôbec nejaké argumenty proti striedavke?
Keď ňou chcete ísť proti tomu druhému. Keď chce muž vytočiť ženu, hoci sám nemá záujem o deti, je kontraproduktívne. Taktiež sa treba na striedavku pozerať citlivo v prípade malých detí do veku 7 rokov. Kým sú ešte v škôlke, sú silno napojené na mamu a je potrebné intenzívne pracovať predovšetkým s ňou. A to ten chlap neurobí sám. Veď si len predstavte, že zrazu máte byť s dieťaťom sama a ten druhý je vo vašich očiach zradca, ktorý vás v tom nechal.
Zatiaľ čo vy ste sa venovali dieťaťu, on vám zabezpečoval pocit bezpečia a naraz tam nie je. Vy sa úplne logicky cítite ohrozená a do toho vám chce do neznáma zobrať ešte aj dieťa. Žena potrebuje silnú podporu, ideálne osvietených rodičov s nadhľadom, ktorí vidia, že dieťa potrebuje aj otca. Podpora je nevyhnutná na to, aby dieťa mohla v dôvere zveriť otcovi. Lebo keď ho nezveríte v dôvere, nebude to fungovať. To máte ako so škôlkou, nemôžete dať dieťa do inštitúcie, ktorej nedôverujete. Hoci aj len na štyri hodiny. Preto celá striedavka stojí a padá na ženách, ako sa s tým vysporiadajú. Nie je to však nemožné.
Ďalšia vec je, že treba brať do úvahy potreby dieťaťa. Keď si otec bude bezohľadne dupať, že má rovnaké právo na dieťa, lebo je rovnoprávny rodič, situácii príliš nepomôže. Má síce pravdu, ale keď nevidí, že dieťa ešte nie je na úrovni, kedy môže byť každý druhý týždeň bez mamy, je to stratené.
Inak, odporcovia striedavky ešte zvyknú hovoriť, že pre deti nie je dobré pendlovať s kufrom medzi dvoma bytmi. Že vlastne nemá stály domov. Čo vy na to?
Aj my s Peťom sme chvíľu zvažovali, že deti budú bývať kdesi a my sa tam budeme striedať. No deti nemajú žiť v ústave, ale zažívať rodiča taký aký je, vo svojom prostredí, s jeho kamarátmi a vecami, ktoré má rád. A čo sa týka pendlovania – zmenila som naň optiku. Naše deti nikam nechodia s batohmi, pri predávaní dám ich veci do ruky Peťovi a ony sa len radostne zvítajú s tatinom. A potom – môžete mať viac domovov, o ktoré sa staráte a zveľaďujete ich.
Vnímam to tak, že deťom vytváram domov, nie hotel. Ako keby mali zrazu o jeden milujúci domov navyše, kde môžu spočinúť, vydýchnuť, kde majú svoje miesto, ľudí, ktorí ich majú radi, poznajú to a cítia sa doma.
Tento prístup si však tiež vyžaduje, aby vám ten druhý nešliapal na krk, či ste vrátili čapicu alebo topánky. My nemáme striktne rozdelené veci. Niečo je u mňa, niečo u Peťa. Keď idú s tatinom na hory, zavolá mi, či sú u mňa pevné tenisky a ja sa pozriem.
Vy ste zjavne žiarivý príklad, o ktorom môžu písať v učebniciach.
Ale to je mojou a Peťovou zásluhou. Bolo to brutálne ťažké. Keby som nemala takú podporu, akú mám v okolí, sama v sebe, v terapii, nedala by som to.
A taktiež vo vašom prípade nikto nikoho neopustil, nezranil, neutiekol za milenkou. Proste to prestalo fungovať…
Keď sme sa rozchádzali, Peťo mal jasno v tom, že chce byť s deťmi aj vtedy, keď už nebude so mnou. Ešte keď sme spolu žili, chodievala som asi štyrikrát do roka na výcvik a zdieľko-vzdelko (vzdelávanie, pozn. red.) a oni bezo mňa fungovali perfektne. A keď sme sa rozišli, zrazu by mi to nemalo vyhovovať?
Alebo keď spolu spávate v jednej posteli, otec dieťaťa môže kočíkovať, ale keď už spolu nie ste, naraz nemôže? Tak potom o čom to je? O vás! Lebo to vy nechcete, pretože vás nahneval, zradil a už nemáte voči nemu dôveru. No babka kočíkovať môže v pohode. Alebo babysitterka, úplne cudzia. To vám nevadí? Ale otec, aj keď vás zradil či opustil, je dôležitý pre dieťa, ktoré vy bytostne milujete. Len ono vám to ešte nevie povedať, lebo je malé. Rozmýšľajte.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
