„Každý rok vidíme, že práve obdobie od Vianoc až do konca jarných prázdnin patrí k najrušnejším. Slováci odlietajú do exotiky, na lyžovačky do hôr a, žiaľ, niektoré z týchto dovoleniek končia úplne inak, než si dovolenkári predstavovali. U nás v poisťovni máme v tomto období naozaj plné ruky práce, pretože logisticky riešime „návraty z raja,“ hovorí Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia Unionu.
Ako príklad uvádza dramatickú nehodu z ostrova Fuerteventura, ktorú zachytili aj miestne médiá. „Po zásahu autom na terase kaviarne musela byť naša klientka najskôr vrtuľníkom prevezená na susednú Gran Canariu, kde absolvovala náročnú operáciu a napokon aj repatriáciu na Slovensko. Účet presiahol 40 000 eur – všetky náklady sme uhradili my. Klientka je našťastie v poriadku,“ dodáva Kalivoda.
Najviac prípadov repatriácií eviduje Union poisťovňa z Talianska, Rakúska, Chorvátska, Nemecka a z Francúzska. Z týchto krajín sa väčšinou repatriuje sanitkou. Ďalšími krajinami sú Turecko, Maďarsko a Španielsko. V zimných mesiacoch sú dôvodom repatriácií hlavne úrazy, ktoré sa stanú pri lyžovaní – teda úrazy kolien, bedier, členkov. V letných mesiacoch alebo počas exotických dovoleniek sú to úrazy bedier pri pádoch, alebo hospitalizácie po topení. Časté sú aj vážne úrazy na štvorkolkách či vodných skútroch, ktoré však turisti nevedia šoférovať. Počet prípadov repatriácií následkom úrazov je približne dvakrát vyšší ako prípadov repatriácií spôsobených chorobami. A prevažuje počet repatriácií po hospitalizáciách (cca davkrát viac) nad počtom repatriácií po ambulantnom ošetrení. „Za rok 2024 sa uskutočnilo 123 repatriácií klientov Union poisťovne a v roku 2025 je to zatiaľ 110 uskutočnených repatriácií,“ uvádza hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Takéto situácie sú finančne náročné hneď z dvoch dôvodov. Zaplatiť treba nielen liečbu, ale následne aj prevoz pacienta do nemocnice na Slovensku. „V roku 2024 dosiahli celkové náklady na repatriácie 606 789 eur, v roku 2025 do konca novembra sumu 531 520 eur. Najdrahší prevoz za posledné obdobie predstavoval transport zo vzdialenej Aljašky za 132 650 eur,“ hovorí Kalivoda. Upozorňuje, že ak by si turista, ktorého repatriovali z Aliašky, zvolil tú najlacnejšiu poistku s limitom liečebných nákladov do 100 000 eur, zvyšok sumy by si musel doplatiť z vlastných peňazí. „Zvoliť si neobmedzenú výšku krytia, ktorá je len o pár eur drahšia, môže zachrániť vás a vašu rodinu pred finančnou katastrofou,“ dodáva riaditeľ poisťovne
Pozor, kartička európskeho zdravotného poistenia vás nezachráni
Nákladné boli aj komerčné lety s lekárskym sprievodom – z Čile (45 000 eur), z Číny (29 000 eur) či Austrálie, kde pacient čakal tri mesiace, kým bol v stave vhodnom na let. „Veľa ľudí sa spolieha na európsky preukaz poistenca, no ten vám cestu domov nezaplatí,“ zdôrazňuje Kalivoda. „V zahraničí vás ošetria v akútnej situácii, ale repatriácia je plne v réžii komerčného poistenia. Bez neho by rodiny čelili extrémnej finančnej záťaži.
Petra Hrdinová, koordinátorka asistenčnej služby Eurocross, vysvetľuje, že kľúčové je kontaktovať asistenčnú spoločnosť čo najskôr. „Pri bežných ochoreniach to nie je potrebné, ale v prípade úrazu alebo hospitalizácie áno. Zahraničné nemocnice často vyžadujú garanciu platby. Bez nej pacienta neprevezmú ani neprepustia. My zabezpečujeme komunikáciu, platby aj prípravu repatriácie,“ hovorí. Union je jedinou komerčnou poisťovňou na Slovensku, ktorá má vlastnú službu asistenčného lekára.
„Je to lekár, ktorý sa spojí so zahraničnou nemocnicou, vysvetlí pacientovu zdravotnú históriu, chronické diagnózy či liečbu. V situácii, keď pacient nemôže komunikovať alebo nerozumie jazyku, je to obrovská pomoc,“ dopĺňa Hrdinová. Ako ďalej hovorí, klienti volajú najčastejšie s otázkou, ako postupovať pri poistnej udalosti – napríklad pred ošetrením, po ošetrení, pri hospitalizácii, často tiež žiadajú o zabezpečenie platby na mieste, aby nemuseli vyšetrenie sami hradiť.
Najviac repatriácií, ktoré vykonala asistenčná služba Eurocross je pozemným prevozom sanitkou. V roku 2024 to bolo 128 prípadov a v roku 2025 zatiaľ 127 prípadov. Leteckých repatriácií prebehlo v roku 2024 – 33 komerčným letom a 5 leteckým špeciálom. V tomto roku to bolo 49 komerčným letom a 4 leteckým špeciálom. „Niekedy sa koná prevoz na druhý deň, inokedy sa musí čakať aj niekoľko týždňov,“ uzatvára Hrdinová.
Ako repatriácia prebieha v praxi?
Postup repatriácie priblížila MUDr. Michaela Raučinová, ktorá počas svojej práce v zdravotnej službe URGENT.SK absolvovala už stovky repatriácií klientov a klientok Unionu.
„Predstavte si klienta, ktorý si na Sardínii zlomí nohu. Nejde o život ohrozujúci stav, ale sadra nad koleno znamená, že nedokáže sedieť s nohami v 90 stupňovom uhle. Nemôže teda letieť na bežnom sedadle, ani sedieť pri núdzových východoch. Vtedy prichádza do úvahy tzv. stretcher – ležadlo, ktoré zaberie plochu deviatich sedadiel a vyžaduje technickú úpravu lietadla,“ vysvetľuje Raučinová. Podľa nej je proces zložitejší, než si ľudia myslia. „Musíme mať povolenie od ošetrujúceho lekára, ktorý navrhne spolu s asistenčným lekárom najvhodnejší spôsob prepravy. Ošetrujúci lekár vystaví tzv. Fit to fly dokument, ak pacient môže letieť v komerčnom lete, návrh sa posiela na konkrétnu aerolinku. Každá letecká spoločnosť má svojho lekára, ktorý schváli, alebo zamietne prepravu konkrétneho pacienta, môže ešte navrhnúť doplňujúce vyšetrenia. Až keď je pacient schválený leteckou spoločnosťou, môžeme riešiť transport. Často čakáme aj týždeň, kým aerolinky potvrdia vhodný let, ktorý sa dá takto prispôsobiť.“
Samozrejme sa môže stať, ako sa často stáva práve na Sardínii, že nie je možné z kapacitných dôvodov inštalovať stretcher do lietadla aj 7 až 10 dní. Vtedy sa rozhodujeme, či transport nebude realizovaný sanitkou. Čiže sanitka vyrazí zo Slovenska, trajektom sa dostane na Sardíniu, tu pacienta vyzdvihne v nemocnici, spolu s pacientom idú na trajekt, a keď dorazia na pevninu, pokračuje sa s sanitkou až do nemocnice doma.
Michal Urda, riaditeľ asistenčných služieb spoločnosti URGENT.SK, upozorňuje, že pacient môže byť prevezený len vtedy, ak je to bezpečné. „Ošetrujúci lekár musí súhlasiť s transportom pacienta, pretože ak hovoríme o repatriácii, tak sa jedná o sekundárnu zdravotnú starostlivosť. Výnimkou je len evakuačný transport, tzn., že v danej krajine nie sú schopní pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho zdravotný stav vyžaduje.“ Repatriačné tímy sú podľa neho pripravené na všetko. „Lekári, ktorí sprevádzajú pacienta, sú väčšinou lekári s atestáciou z anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo z urgentnej medicíny. Musíme rátať s tým, že počas transportu môže dôjsť ku komplikáciám. Preto máme aj špeciálne prepravné vozidlá, ktoré by sme mohli nazvať aj pojazdnou ARO jednotkou. V nej vieme dopraviť domov aj pacienta v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii.“
Podľa Urdu bola jeho najdlhšia repatriácia pacienta z Írska – nakoľko pacient nebol v stave letieť, musela po neho ísť sanitka celých 2 440km zo Slovenska až do Corku a potom zase späť. Časť cesty absolvovali aj trajektom, aj tunelom medzi Francúzskom a Anglickom. „Cestu sme museli naplánovať tak, aby sme vždy mohli zájsť do nemocnice, ak by sa pacientovi zhoršil stav. Snažíme sa, aby sme mali každých 100 kilometrov v dosahu nejaké zdravotnícke zariadenie, kde by sme mohli pacienta vyložiť v prípade núdze. Našťastie tento prípad dopadol bez zachádzky, ale spomínam si na turistu, ktorého sme viezli z Chorvátska a v Maďarsku sme ho museli nechať v miestnej nemocnici, pretože jeho zdravotný stav sa akútne zhoršil a potreboval ústavnú zdravotnú starostlivosť a novú liečbu. Po stabilizácii stavu, keď bol opäť schopný transportu sanitkou, sme ho vyzdvihli a repatriovali do nemocnice na Slovensku,“ vysvetľuje Urda.
