Objem peňazí, ktorý rodičia míňajú za svoje deti, býval ešte nedávno najvyšší pri stredoškolákoch. Dnes však investujeme do detí najvyššie čiastky v období do ich 6 rokov a potom od ich osemnástky do dvadsaťpäťky. Deti prihlasujeme do krúžkov už ako dojčatá, v batoľacom veku začínajú so športom a ani na druhom stupni základnej školy ich v podstate nepúšťame z dohľadu.
Nech to stojí, čo to stojí
Kým v deväťdesiatych rokov minulého storočia bol tento spôsob intenzivného rodičovstva – neustáleho učenia a monitorovania detí – doménou vyššej strednej triedy, najnovšie prieskumy ukazujú, že tento prístup k výchove detí považujú za správny rodičia naprieč spoločenskými vrstvami. Aj keď nedisponujú zdrojmi pre jeho realizáciu.
Hlavne rozvíjať
Existujú samozrejme „alternatívni“ rodičia, ktorí svoje deti nechávajú vyrastať ako „drevo v hore“. Pre väčšinu rodičov naprieč celým vyspelým svetom ale platí mantra „rozvíjať, rozvíjať, rozvíjať“.
Osemročný Šimon z Prahy už za svoj krátky život navštevoval niekoľko krúžkov. Hral na gitaru, chodil na výtvarku, na judo, na akrobatiku, na angličtinu a ku skautom. A k tomu samozrejme do montessori škôlky, či na plávanie pre dojčatá. „Prečítala som si hŕbu kníh o výchove,” hovorí jeho mamička Petra, „a snažím sa riadiť podľa nich”.
Nebudeš predsa iba predavačka!
Podľa sociológov sú títo neúnavní rodičia motivovaní tzv. ekonomickou úzkosťou. A niet divu: po prvý krát v histórii sa dnešné americké deti nebudú mať lepšie ako ich rodičia.
Tým, ako stále rastie počet členov tzv. strednej triedy, rastú aj nároky, ktoré na naše deti kladieme. Máloktorý rodič sa uspokojí s predstavou, že z jeho dieťaťa vyrastie predavačka alebo elektrikár. Všetci chcú pre svoje deti to najlepšie, v ideálnom prípade to, aby sa im na spoločenskom rebríčku podarilo vyliezť vyššie ako sa podarilo im.
Pritom stále žijeme vo svete, kde jedno percento ľudí vlastní polovicu svetového bohatstva. Podľa správy Oxfamu až štyri pätiny bohatstva skončili v roku 2018 v rukách jediného percenta najbohatších. Dôvody na úzkosť tu teda sú.
Zdroj: pexels.com
Privilégiá, ktoré sa dedia
„Tak, ako sa prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, zvyšuje sa aj cena, ktorú zaplatíte za malér,” hovorí Philip Cohen, sociológ z Marylandskej Univerzity, ktorý sa zaoberá nerovnosťami v rodinách. „A samozrejme, každý má strach z toho, že on, nedajbože jeho deti raz skončia na tej nesprávnej strane barikády,“ dodáva. Ale toto iba prikrmuje ekonomickú úzkosť, pretože aj keď čím ďalej, tým viac rodičov chce deti vychovávať takto, tí najbohatší k tomu majú najviac príležitostí.
„Intenzívne rodičovstvo je najmä pre zabezpečené ženy cestou k uisteniu sa o tom, že si ich deti udržia výhodné spoločenské postavenie ich rodičov,“ hovorí Jessica Calarco, sociologička z Univerzity v Indiane (Indiana University), ktorá sa špecializuje na nerovné podmienky detí z rôznych spoločenských podmienok.
Porcelánové deti
Rodičovstvo sa stalo „vedou“ v sedemdesiatych rokoch, keď na trh vtrhly desiatky rodičovských príručiek. Postupne a nebadane potom prišlo k tomu, že na to, aby mala žena dieťa, si musí prečítať hŕbu múdrych kníh od odborníkov na pediatriu, psychológiu, výživu, výchovu a ďalšie odbory.
Rodičia začali svoje deti vehementne chrániť pred fyzickou ujmou a nakoniec sa objavilo intenzívne rodičovstvo, ktoré popísali ako prví sociológovia Sharon Hays a Annette Lareau.
Tip od nás
Zaznamenali mohutný posun v tom, ako ľudia deti vnímajú. Začali byť videné ako zraniteľné a formovateľné – tvorné svojimi najranejšími zážitkami – na základe výsledkov moderných výskumov o detskom vývoji.
Bez expertov ani na krok
Výsledkom bolo expertmi riadené rodičovstvo, pri ktorom sa všetko točí okolo dieťaťa a jeho potrieb, a ktoré je náročné na čas a peniaze. „A tie, od ktorých sa očkáva jeho neustála kultivácia, sú matky,“ píše Sharon Hays vo svojej knihe The Cultural Contradictions of Motherhood (Kultúrne protirečenia materstva).
Tip od nás
Inými slovami, od matiek sa očakáva, že budú svoje deti intenzívne rozvíjať: tráviť čas aktivitami ako čítanie či kreatívne vyrábanie, vodiť ich na krúžky, účastniť sa na ich vystúpeniach a hrách a pomáhať deťom s domácimi úlohami.
Takzvaný voľný čas trávia rodičia najčastejšie v spoločnosti svojich detí. A kým otcovia so svojími deťmi trávia oveľa viac času ako bývalo zvykom, stále sú to matky, ktoré sa deťom venuje ešte viac.
Zdroj: pexels.com
Nie som tu, aby som ich bavila
Rodičia dnešných rodičov, ktorí svoje deti vychovávali v osemdesiatych rokoch minulého storočia popisujú výchovu o dosť inak. Eva Veselá, matka dvoch dnes už dospelých detí a trojnásobná babička, hovorí: „Mojou úlohou nebolo ich zabávať. Chápala som to tak, že mojou úlohou je ich vychovávať a milovať ich.”
Keď sa jej opýtate na vnúčatá, poznamenáva: „Ich detstvo je určite oveľa bohatšie ako bolo to moje, ale je oveľa viac kontrolované. Nevravím, že to nefunguje. Sú skvelí. Ale ja som ako dieťa mala oveľa viac slobody. Hrala som sa celé dni vonku.”
Všetkého veľa škodí
Áno, časy sa zmenili. Dnes ťažko vypustíme päťročné dieťa von s kľúčom na krku. Ale do pasce intenzívneho rodičovstva padáme často ešte pred narodením potomka. Tehotné ženy sa vyhýbajú káve a rôznym potravinám, aby dieťaťu neublížili. Potom prichádza monitor dýchania, domáce príkrmy a narodeninové torty bez cukru.
Hudobná výchova pre batoľatá. Plné kojenie. Mazanie dezinfekcií na detské ručičky, kedykoľvek sa niečoho dotknú. Hádzanie fotiek z perfektných detských osláv na Pinterest. Obedy v kaviarňach s detským kútikom. Telefonáty do firiem, kam šlo vaše dospelé dieťa na pohovor…
Je to predsa tvoje dieťa!
Na druhú stranu, pracujúci rodičia objektívne nedostávajú dostatok podpory. Skrátené úväzky alebo flexibilná pracovná doba sú stále výnimkou a výchova dieťaťa sa stále považuje za úlohu jednotlivca, nie spoločnosti. „Prečo spoločnosť nedokáže zaistiť bezpečné verejné miesto, kde by mohli deti tráviť voľný čas, keď sú ich rodičia v práci?,” pýta sa sociologička Caitlyn Collins so svojej knihe Making Motherhood Work: How Women Manage Careers and Caregiving (Aby materstvo fungovalo: Ako ženy zvládajú kariéru a starostlivosť).
Rodičia, ktorí si nemôžu dovoliť drahé stráženie alebo súkromné hodiny čohokoľvek, zostávajú často ako kôl v plote. Aj Petra potvrdzuje, že sa často cíti vyčerpaná, vystresovaná a ťaží ju pocit viny. A vôbec sa jej nechce upratovať.
Ale ak neodoženie svojho Šimona od tabletu a nedonúti ho spraviť si domáce úlohy, Šimon si ich sám nespraví. Potom musí skontrolovať, aby si vôbec vyčistil zuby a pred spaním prečítal povinných 5 stránok. Nemá na výber. Je v začarovanom kruhu.
Nejde iba o rodičov
Psychológovia a ďalší odborníci upozorňujú na vysokú mieru detského stresu a totálnej závislosti na rodičoch, na potrebu vybudovania si vôle, nezávislosti, schopnosti riešiť a vyrovnávať sa s problémami. Výskumy ukazujú, že deti „intenzívnych“ rodičov viac trpia úzkosťami a menšou životnou spokojnosťou, a tiež že deti, ktoré sa hrajú bez supervízie dospelých, budujú svoje sociálne schopnosti a urýchľujú svoje emočné dozrievanie.
A taktiež to, že pre deti je dôležité zažívať pocity nudy. Nepodliehajte dojmu, že musíte nonstop okolo svojho dieťaťa skákať. Nechajte ho, aby na veci prichádzalo same a aby nachádzalo zábavu v tom, čo ho práve zaujíma úmerne jeho veku a doprajte mu nudu. A sebe čas pre seba.
Autorka: Natálie Veselá
Krotiteľka písmeniek, milovníčka hudby, piva, beletrie a neplánovaných ciest s nejasným cieľom. Editorka, novinárka a hlavne matka deväťročného Jáchyma je presvedčená o tom, že rodičovstvo je ten najlepší kurz osobného rozvoja, sebaovládanie, bezpodmienečnej lásky, tolerancie a čierneho humoru. A taká by podľa nej mala byť aj Promama.
