Zvýšenú pozornosť zmene času by mali venovať najmä pacienti, ktorí užívajú lieky viazané na presný čas alebo biologický rytmus. Ide napríklad o inzulín, lieky na štítnu žľazu či niektoré antiepileptiká. Pri týchto liekoch môže byť vhodné upraviť čas užívania postupne, napríklad o 15 až 30 minút denne po dobu troch dní, aby sa organizmus adaptoval plynulejšie.
„Pri väčšine bežných liekov, ako sú napríklad antibiotiká, antihistaminiká, statíny či antidepresíva, však hodinový posun nemá zásadný vplyv na ich účinnosť. Kľúčové je najmä dodržiavať pravidelnosť a nevynechávať dávky,“ uviedla revízna lekárka Ingrid Dúbravová.
Odborníci zároveň upozorňujú, že zmena času môže krátkodobo zvýšiť záťaž organizmu. Narušenie cirkadiánneho rytmu je totiž spojené s viacerými ochoreniami vrátane metabolických, kardiovaskulárnych a psychiatrických porúch či niektorých typov rakoviny.
Aj hodinový posun času môže mať merateľný dopad. Štúdie zo Švédska a ďalších krajín naznačujú súvislosť medzi zvýšeným výskytom infarktov a prvých dňoch po prechode na letný čas – v niektorých prípadoch až o 24 % viac v pondelok po zmene. Podobne fínska štúdia zaznamenala zvýšený počet hospitalizácií pre mozgovú príhodu krátko po zmene času. Dáta z Dánska navyše ukazujú zvýšený výskyt depresívnych epizód v nasledujúcich týždňoch.
Dobrá rada: V prvých dňoch po zmene času si nastavte pripomienky v mobile alebo budíky, ktoré pomôžu udržať správny režim. Pri liekoch viazaných na jedlo je vhodné prispôsobiť ich novému času raňajok či večere.
