„Starnutie pracovnej sily nie je téma budúcnosti, ale realita dneška. Z dát Union zdravotnej poisťovne vidíme, že náklady na zdravotnú starostlivosť prudko rastú po päťdesiatke a dramaticky po šesťdesiatom roku života. Prevencia a včasný zásah sú kľúčové nielen pre zdravie ľudí, ale aj pre stabilitu systému,“ upozorňuje Michal Špaňár z Union zdravotnej poisťovne.
Podľa údajov poisťovne sa počet návštev u lekára výrazne zvyšuje s rastúcim vekom. „Kým priemerné ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o poistenca vo veku okolo 40 rokov dosahujú približne 930 eur, u šesťdesiatnikov sú viac než dvojnásobné a u sedemdesiatnikov presahujú priemerne 3 200 eur. Najväčšia časť výdavkov pritom vzniká v posledných rokoch života,“ vysvetľuje M. Špaňár.
Dáta zároveň ukazujú prudký nárast počtu návštev u lekára s pribúdajúcim vekom. Kým ľudia do 45 rokov absolvujú v priemere tri návštevy u obvodného lekára a päť u špecialistu ročne, po päťdesiatke sa ich počet zdvojnásobuje.
Po 65. roku potrebujeme až dvanásť návštev u špecialistu a štyri u obvodného lekára ročne. No a 80-ročný poistenec potrebuje osemnásť návštev u lekára a ďalších jedenásť výkonov telemedicíny.
Ekonomický rozmer problému vysvetľuje Martin Vlachynský, analytik INESS. „Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené,“ hovorí M. Vlachynský.
Situáciu komplikuje aj nedostatok zdravotníckeho personálu. Do roku 2030 sa oproti roku 2021 zvýši počet osôb vo veku 70+ na jedného lekára o 10 (nárast o približne 33 percent) a na jednu zdravotnú sestru o 11 osôb (nárast o takmer 58 percent). Zároveň sa zhoršuje pomer zdravotníkov k staršej populácii, čo zvyšuje tlak na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v regiónoch mimo veľkých miest.
Zodpovednosť za zvládnutie tejto situácie však podľa odborníkov neleží len na štáte. „Často sa pýtame, či sa má o starnúcich zamestnancov postarať štát. Lenže štát nemá svoje vlastné peniaze – zdravotníctvo financujeme všetci. Ak budeme čakať, že riešenie príde zhora, systém sa zmení sám, a to spôsobom, ktorý nebude príjemný pre nikoho,“ upozorňuje M. Špaňár.
Kľúčovú úlohu preto zohrávajú zamestnávatelia. Podľa Zuzany Kaňuchovej z Alma Career Slovakia už dnes firmy čelia realite starnúcej pracovnej sily a ignorovanie tejto témy sa im môže rýchlo vypomstiť. „Firmy si už dnes nemôžu dovoliť prichádzať o skúsených ľudí len preto, že nevedia prispôsobiť pracovné prostredie ich meniacim sa potrebám. Zdravé starnutie zamestnancov má priamy vplyv na fluktuáciu, absencie aj výkon,“ dopĺňa Z. Kaňuchová.
Zdravé starnutie pritom podľa nej nie je o drahých benefitoch, ale o zdravom rozume a včasných opatreniach. Ide o podporu duševného zdravia, prevenciu, ergonomické pracovné prostredie, flexibilné úväzky či ochotu manažérov vnímať vekovú rozmanitosť ako konkurenčnú výhodu, nie ako problém. Je jasné, že ak sa téma zdravia starnúcich zamestnancov nezačne systematicky riešiť už dnes, Slovensko bude čeliť dvojitému tlaku – rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť a zároveň nedostatku ľudí, ktorí by systém udržali v chode. Budúcnosť pracovného trhu, zdravotníctva aj verejných financií tak do veľkej miery závisí od toho, ako vážne túto výzvu zoberie každý z nás.
