V ideálnom prípade je malý kričiaci človiečik vonku, leží na maminom bruchu a začudovane sa pozerá, rodičia plačú a personál sa teší z ďalšieho pekného pôrodu. Čo teraz? Ani zďaleka nie je hotovo! Potrebujeme ešte porodiť placentu. Nikdy som nepočula od bežnej pacientky, že by sa bála tretej doby pôrodnej. Väčšinou sa ženy boja druhej doby (tlačenia) a nemyslia na to, čo príde potom. Diskusie o popôrodnom krvácaní som zvyčajne mala s mojimi rodičkami – lekárkami. V dnešnej dobe aj v západných krajinách ženy umierajú na vykrvácanie pri pôrode. Našťastie sa to nedeje často. A nedeje sa to vďaka opatreniam, ktoré robíme a kvôli včasnej liečbe. Takže keď je už bábo vonku, šťastní rodičia si vydýchnu, ale personál v pôrodnici zďaleka nie.
Pôrod dočasného orgánu
Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty. V týchto obdobiach sú ženy najviac ohrozené krvácaním.
Placenta je dočasný orgán slúžiaci na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer cca 20 cm, hrúbku cca 3 cm, hmotnosť asi 500 g. Samozrejme, závisí to od trvania tehotnosti, od veľkosti a stavu plodu (ak plod v maternici trpel chronickým nedostatkom kyslíka a nenarástol tak ako mal, tak aj placenta je menšia).
Na placente popisujeme stranu materskú a fetálnu. Materská strana má hubovitú konzistenciu, táto strana bola zľahka prirastená k stene maternice.
Fetálna strana je lesklá, pokrytá plodovými blanami (chorión a amnión), tu môžeme pozorovať cievnu kresbu, ktorá ústi do pupočníka. Nazýva sa to strom života. Pupočník sa upína väčšinou v strede, alebo blízko stredu, no môže sa upínať aj na kraji placenty a zriedkavo v blanách.
Pupočník je povrazec a spája plod s placentou. U donosenej gravidity má dĺžku medzi 20 cm a 150 cm, väčšinou cca 50 cm. Je lesklý, pretože je obalený blanou amnión. Na reze pozorujeme tri cievy: dve artérie a jednu vénu.
Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. Po pôrode plodu kontrakcie prestanú, nastáva obdobie pokoja.
O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu. Iným spôsobom je odlučovanie z boku placenty, vtedy rodička mierne krváca, kým sa placenta neodlúči.
Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Väčšinou sa placenta iba vytiahne z pošvy.
Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná. Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky. Po pôrode placenty sa ošetrujú pôrodné poranenia.
Koľko času má placenta?
Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Organizácia Lekári bez hraníc odporúča po 30 až 45 minútach vybrať placentu ručne.
Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach (ako píšem vyššie, konsenzus neexistuje, každá klinika má svoje postupy), konštatujeme retenciu placenty (používa sa aj termín placenta adherens). Tento stav riešime pomocou manuálnej lýzy.
Manuálna lýza placenty (anglický termín je manual removal of placenta) je pôrodnícka operácia, kedy lekár vyberie placentu z maternice ručne, a to tak, že cez pošvu a krčok maternice sa celou rukou dostane do maternice, druhá ruka je na maternici na bruchu a robí protitlak.
Rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Podmienkou je dobrá analgézia, niekedy sa dá veľmi dobre urobiť v epidurálnej anestézii priamo na pôrodnej sále, niekedy je potrebná buď spinálna anestézia, alebo narkóza.
Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkam, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime. Našťastie je to veľmi ojedinelé.
V nasledujúcom článku sa budem viac venovať pôrodnému krvácaniu.
Autorka: MUDr. Denisa Marcišová
Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek.
“V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.”
Madeleine Albright
Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom.
Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku.
O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.
