„Príliš málo majiteľov áut si uvedomuje, že meniť celé čelné sklo za nové, len kvôli malej dierke, je ako meniť celú pneumatiku kvôli stratenému ventilu. Existuje pritom ekonomickejší a ekologickejší spôsob ako mať čelné sklo zase v poriadku,“ hovorí Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia Unionu.
Reč je o oprave. „Trvá nám to asi 30 až 45 minút. Ak by sme sklo chceli vymieňať, potrebujeme na to celý deň. K oprave môžeme pristúpiť dokonca aj v prípade, že je preliačinka vo veľkosti dvojeurovky. Nedá sa to, ak už vznikajú praskliny na skle alebo je poškodenie v blízkosti okraja čelného skla. Vo väčšine prípadov nevidieť žiadne stopy po oprave a čo je najdôležitejšie, v budúcnosti z toho miesta nevzniknú žiadne praskliny,“ vysvetľuje pán Jaroslav zo zmluvného autoservisu. Veľkou výhodou je aj to, že pôvodné továrenské sklo zostáva na svojom mieste, a tak nehrozí žiadne riziko netesnosti alebo chybnej inštalácie nového skla.
Podľa štatistík uvedených v magazíne RDN sa ročne len v USA vymení asi 15 miliónov čelných skiel. Na skládke tak pribudne odpad s hmotnosťou približne 172 500 ton materiálu. Toto číslo len podčiarkuje environmentálny význam opravy skla namiesto jeho výmeny a to ešte nepoznáme dáta za všetky kontinety.
„V Unione myslíme na udržateľnosť a podporujeme aktivity, ktoré k nej smerujú. Preto sme sa rozhodli, že žiadny vodič, ktorý si z havarijného poistenia nechá opraviť čelné sklo, nebude platiť spoluúčasť. Jej odpustením chceme motivovať k oprave, namiesto zbytočnej výmeny čelného skla tam, kde je to možné. To však nie je všetko! Pri týchto škodových udalostiach nebudeme pristupovať k malusu – teda neuplatníme prirážku k cene poistného v ďalšom poistnom období,“ prezrádza T. Kalivoda pozitívne možnosti v motorovom poistení.
Je dôležité poznamenať, že čelné sklá sú zvyčajne vyrobené z vrstveného bezpečnostného skla, ktoré kombinuje dve vrstvy skla s medzivrstvou z polyvinylbutyralu (PVB). Táto konštrukcia zvyšuje bezpečnosť, ale zároveň komplikuje recykláciu, pretože oddelenie skla od PVB vrstvy je technologicky náročné. Nerecyklované čelné sklá často končia na skládkach, kde sa rozkladajú stovky až tisíce rokov. Okrem toho môžu uvoľňovať chemikálie z PVB vrstvy do pôdy a vody, čo predstavuje environmentálne riziko. Z ekologického hľadiska je preto výhodnejšie poškodené čelné sklo opraviť, ak je to možné, namiesto jeho výmeny. Oprava nielenže šetrí materiály a energiu potrebnú na výrobu nového skla, ale tiež znižuje množstvo odpadu, ktorý by inak skončil na skládke. Okrem toho sa znižuje aj uhlíková stopa. Výroba nového skla totiž samozrejme zahŕňa ťažbu surovín, tavenie, dopravu a spracovanie a to všetko zanecháva nemalú uhlíkovú stopu.
„Motoristi, ktorí volia opravu pred výmenou, aktívne prispievajú k udržateľnejšiemu spôsobu života a zároveň dávajú príklad iným,“ uzatvára T. Kalivoda.
