„Kým v roku 2020 sme v Unione evidovali 7 628 poistencov s diagnózou nespavosti, v roku 2025 ich už bolo 10 946. Nárast problémov so spánkom vidíme u mužov, aj u žien, ktoré sa však trápia častejšie – pomerne je to 60 % žien k 40 % mužom,“ uvádza hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Znepokojujúci je aj vysoký podiel pacientov, ktorí pri liečbe nespavosti siahajú po liekoch. V roku 2025 užívalo lieky až 9 488 poistencov s touto diagnózou, čo predstavuje 87 % zo všetkých pacientov trpiacich nespavosťou. Farmakologická liečba je stále dominantným riešením, no lieky by nemali byť prvou ani jedinou voľbou.
Podľa slovenského lekára Jána Krišku, ktorý vedie spánkové laboratórium v Severnej Karolíne v USA, je porucha spánku symptóm, nie choroba.
„Ak je problém so spánkom spôsobený spánkovým apnoe, treba riešiť apnoe. Ak je problém v spánkovom rytme musíme pretrénovať spánkový rytmus. Keď je problém psychologickeho charakteru – strata dôvery v spánok a zlá spánková hygiena, nastupuje behaviorálna terapia (spánkový kouč). Keď je problém psychiatrický, aj liečba má byť psychiatrická. Chronické hypnotiká sú zlá prax – zvyšujú riziko pádov, autonehôd, demencie a stoja spoločnosť neúmerne viac financií,“ vysvetľuje J. Kriška.
Podľa odborníka na spánok trápi spánkové apnoe každého druhého muža nad 50 rokov. Ide vlastne o zástavu prietoku vzduchu – viac menej ekvivalent dusenia sa, čo človeka vytrhne zo spánku. Ženy postihuje spánkové apnoe po menopauze, kedy dochádza k úbytku estrogénov. Osobitou skupinou sú pacienti s diabetom a hypertenziou. „Až 90 % z nich trápi apnoe, a tak v USA všeobecní lekári pacienta automaticky odosielajú k spánkovému špecialistovi. Slovenskí lekári na spánkové apnoe nemyslia a spánková medicína je na úrovni exotického odboru. Často ordinujú domáce spánkové štúdie, ktoré nie sú drahé, sú bežné ako EKG. Liečba spankového apnoe je lacnejšia ako dlhodobá liečba hypertenzie, diabetu a ich komplikácií ako sú napríklad srdcové príhody. Najdôležitejšie je, že kvalita života pacienta sa zlepší,“ hovorí J.Kriška.
Dlhodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko úzkostí, depresie, ale aj kardiovaskulárnych ochorení. Union zdravotná poisťovňa odporúča venovať pozornosť najmä pravidelnému režimu spánku – teda spánkovej hygiene. Treba chodiť spať a vstávať v tom istom čase každý deň, znížiť prísun kofeínu, na večeru jesť len ľahké jedlo a najmä – vyhýbať sa alkoholu. „Aj malé množstvá alkoholu majú sedatívny účinok, ale po 2 až 3 hodinách, keď náš organizmus cez pečeň vylúči alkohol, dochádza hyperstimulácii a zobúdzaniu. Neodporúčam ani neskorú fyzickú aktivitu ako je napríklad cvičenie. Okrem toho netreba večer používať silné svetlo, ani pozerať do mobilu. Ak toto nepomôže, tak potom treba skontrolovať ďalšie veci, uzatvára J. Kiška.
