Zdieľať

Hrebeňovka Nízkych Tatier: Ako na to?

Prečítajte si podrobný popis jednej z najkrajších turistických trás na Slovensku - hrebeňovky Nízkych Tatier.

Ak sa povie slovenské hory, väčšina si predstaví Vysoké Tatry. Ale opýtajte sa na najkrajšie slovenské hory pravých turistov. Tých, ktorí trávia svoje voľné dni obklopení prírodou, s batohmi na chrbtoch a neustále objavujúc krásy Slovenska. Tí sa jednoznačne zhodnú – ak chcete spoznať krásu slovenských hôr, vyrazte na hrebeňovku Nízkych Tatier. Jedna z najkrajších túr Slovenska už volá, odoláte jej vábeniu?

Hrebeňový pochod cez Nízke Tatry meria približne sto kilometrov a prevedie vás cez tie najkrajšie vrcholy jedného z našich najkrajších pohorí. Pripravte sa na túru, kde sa môžete spoľahnúť na pomerne veľké množstvo chát a útulní (takže stan mať nemusíte, aj keď karimatku a spacák áno), ale aj na stúpania a momenty, kedy budete ľutovať, že ste si nezobrali viac vody. A GPS. A zvonček proti medveďom. A čelovku. Lebo tú vždy niekto zabudne.

Túra začína už tradične v malebnej obci Telgárt a končí v Donovaloch. Samozrejme, trasa sa dá ísť aj naopak, ale kto zažil desaťhodinové stúpanie z Donovál až na útulňu Ďurková, ten si ho už nikdy dobrovoľne nezopakuje a radšej bude celú cestu klesať z opačného smeru.

 

1. deň: Telgárt – Kráľova hoľa – útulňa Andrejcová

Ako to však už s hrebeňovkami býva, ani pri štarte z Telgártu sa nebudete nudiť. Aby sa dalo kráčať po streche hôr, je potrebné sa na ňu najskôr dostať. Takže hneď na úvod vás čaká takmer kilometrové prevýšenie na Kráľovu hoľu (1946 m.n.m.), ktoré dôkladne preverí vaše odhodlanie. Víťazmi budú tí, ktorí si zbalili čo najmenšie batohy a zároveň zobrali dostatok vody, a odmenení budú všetci, ktorí to nevzdajú.

Na Kráľovej holi síce nestojí strom zelený (a vzhľadom na jeho nadmorskú výšku je pochybné, či tam vôbec niekedy stál), za to tam nájdete televízny vysielač so zimnou miestnosťou. Tá vám poskytne úkryt v prípade nepriaznivého počasia a hlavne – dokonalý výhľad. Vystúpte na malebné skaly a kochajte sa pohľadom na Vysoké a Západné Tatry. A zvykajte si – lebo takýchto výhľadov vás v najbližších dňoch čaká ešte veľa. 

 

Dobrou správou je, že z Kráľovej hole pokračuje trasa po „rovine”. Teda v porovnaní s tým, čo ste zažili doteraz. Inak je to, samozrejme, rovina, ktorá sa dá označiť ako „často naklonená” a v takom Holandsku by bola vystavená v miestom múzeu kopcov. Po zdolaní úvodného stúpania sa vám však bude zdať, že toto je už len symbolika a celý čas sa budete kochať nádherným hôľnym charakterom cesty spojeným s množstvom krásnych výhľadov. Ani sa nenazdáte a budete mať za sebou vrchol Orlová, miniete Bartkovú a pred vami bude už len klesanie do Ždiarskeho sedla na útulňu Andrejcová.

Tá ponúka to pravé turistické dobrodružstvo – piecku, zásobu dreva a strechu nad hlavou. Nič viac. Aj preto sa vám zíde spacák a karimatka, ktoré sme spomínali na začiatku. A, samozrejme, aj vlastné zásoby jedla. Útulňa má kapacitu približne tridsať ľudí a či v nej budete sami, alebo budete spať vonku, lebo sa vám už neušlo miesto, záleží od ročného obdobia, dňa v týždni a aj od toho, ako skoro ste ráno vstávali. Lebo ako to už na útulniach býva, – kto skôr príde, ten spí na prični.

 

2. deň: útulňa Andrejcová – Veľká Vápenica – sedlo Homôľka – útulňa Ramža

Druhý deň hrebeňovky Nízkych Tatier vás čaká prechod z útulne Andrejcová k útulni Ramža. A nebudeme vám klamať – tento deň bude náročný hlavne na morálku. Čaká vás neustále stúpanie a klesanie a výhľadov bude pomenej, keďže veľká časť trasy vedie lesom. Dobrou správou ale je, že potom to už bude len lepšie!

Po výdatných raňajkách (na horách sa nediétuje!) vás čaká najväčšie stúpanie dňa. Cez Priehybku až na vrchol Veľkej Vápenice. Po včerajšom stúpaní na Kráľovu hoľu vás už, samozrejme, nič neprekvapí, ale napriek tomu je to stúpanie, ktoré si všimnete. Krv hučí v žilách, srdce búcha opreteky a pľúca hvízdajú. Jednoducho turistická romantika kvôli ktorej to predsa všetci robíme, no nie?

 

Nádherný výhľad z Veľkej Vápenice je však viac ako dostatočnou odmenou. Poriadne sa ním pokochajte, lebo v ďalších úsekoch už budú výhľady dnešného dňa značne obmedzenejšie, aj keď trasa nie je o nič menej malebná. Čaká vás zostup do sedla Priehyba a následne výstup (lebo ako inak, však?) na Kolesárovú a Oravcovú.

Hôľny terén sa často strieda s lesným, takže nudiť sa rozhodne nebudete. A keby sa vám zdalo, že sa trasa stáva trochu jednotvárnou, stúpanie na Homôľku vás presvedčí o opaku. Trasa síce vrchol traverzuje, ale odporúčame urobiť si drobnú zachádzku a vystúpať až na vrchol. Výhľad skutočne stojí za to a určite vám dodá sily na asi najmenej záživný a prehľadný úsek celej hrebeňovky.

Trasa z Homôľky na útulňu Ramža vedie lesom, na ktorom sa podpísala kalamita. Polom už síce nie je tak orientačne náročný ako kedysi a príroda postupne zakrýva škody, stále však stačí chvíľa nepozornosti a pohodový postup sa zmení na orientačné preteky. Útulňa Ramža síce nie je žiadny grandhotel, ale po celodennom pochode ju určite uvidíte radi. Ponúka len to najnevyhnutnejšie – strechu nad hlavou, piecku a prične na prespanie. A ako bonus – myši a iné hlodavce. Takže ak máte zásoby jedla aj na ďalšie dni, dôkladne ich uzavrite. 

 

3. deň: útulňa Ramža – Čertovica – Chata M. R. Štefánika

Čo je krajšie, ako zobudiť sa ráno v maličkej útulni uprostred najkrajších slovenských hôr? Asi len predstava, že zaspávať už budete na plnohodnotnej chate s teplou sprchou a poriadnou posteľou. Tak smelo do toho, dnes je na pláne posledná časť východnej časti hrebeňa a prechod do západnej časti, ktoré od seba oddeľuje Čertovica. Zároveň sa zmení aj charakter hrebeňa, ktorý sa stane oveľa hornatejším, pôsobivejším, ale aj náročnejším.

Najskôr však musíte zvládnuť pochod hustým lesom cez Bacúšske sedlo a Sedlo za Lenivou. Výhľadov tu síce veľa nie je, ale aj les má svoje čaro a vďaka polomu nie je občas núdza ani o navigačné dobrodružstvo. Celkovo je dobré na tomto úseku rátať s vyššou časovou náročnosťou, než akú uvádzajú značky. Odmenou vám však bude prvý dotyk s civilizáciou v priebehu posledných troch dní – Čertovica.  

 

Vaše nohy sa opäť dotknú asfaltu, ktorý so sebou prináša nielen možnosť úniku z hôr pre tých menej vytrvalých, ale hlavne motorest, v ktorom si môžete dopriať teplý obed. Ak máte na túru viac dní alebo je únava už príliš veľká, dá sa tu aj prespať. Bola by to však večná škoda, lebo stačí, ak zvládnete stúpanie cez Lajštroch, kde sa vám opäť odokryjú nádherné výhľady do Kumštového sedla. Odtiaľ pokračujete cez Králičku miernym stúpaním až po chatu M.R. Štefánika a ocitnete sa na mieste, ktoré je snom a svätým grálom každého turistu.

Čistokrvná turistická chata, na ktorej stretnete len čistokrvných horalov a turistov s nádherným výhľadom, chutným jedlom, teplou sprchou a na vysokohorské pomery luxusným ubytovaním (v spoločnej nocľahárni). Čo viac si môže turista želať po náročnej túre, ako sedieť na terase, hľadieť do doliny a popíjať skvelý horský čaj s horcom. Toto sú tie momenty, ktoré vám už nikdy nikto nevezme. Tie najvzácnejšie chvíle pohody, akú by ste inde len ťažko hľadali.

 

4. deň: Chata M. R. Štefánika – Ďumbier – Chopok – útulňa Ďurková pod Chabencom

Program štvrtého dňa záleží aj od toho, koľko času na celú hrebeňovku máte. Ak máte času dosť a môžete si dovoliť ju o deň predĺžiť, potom rozhodne odporúčame začať dnešný program návštevou Jaskyne mŕtvych netopierov. Na Slovensku máme veľa jaskýň, ale táto patrí medzi tie najkrajšie a je zážitkom, ktorý stojí za absolvovanie. Rozhodne si však urobte rezerváciu vopred.

Či už sa rozhodnete pre návštevu jaskyne, alebo nie, ďalší plán je rovnaký – Ďumbier, najvyšší vrchol Nízkych Tatier. A keďže ste doteraz vôbec nezaháľali, tak samotný výstup nie je vôbec taký hrozný, ako to znie. Červená značka vás povedie pozvoľným stúpaním až do Krúpového sedla, odkiaľ vedie odbočka na samotný vrchol. Ako by ste čakali – výhľad z Ďumbiera je naozaj impozantný a hodný každého jedného nastúpaného metra.

Od tejto chvíle začína asi najkrajšia časť celej hrebeňovky. Z Ďumbiera sa vrátite do Krupovského sedla a dlhým a tiahlym stúpaním sa dostanete až na Chopok. Rátajte s tým, že vďaka lanovke, ktorá sem vedie, stretnete množstvo turistov, z ktorých väčšina bude vo výrazne lepšom stave ako vy. Ale len na pohľad, vy už máte predsa za sebou štyri dni toho najkrajšieho dobrodružstva.

 

Tesne pod vrcholom Chopku sa nachádza ďalšia legendárna turistická chata –  Kamenná chata pod Chopkom. Práve výstavba lanoviek spôsobila, že chata stratila trochu svojho vysokohorského čara a momentálne prebieha jej rekonštrukcia. Nič to však nemení na tom, že tu stále podávajú ten najlepší horský čaj. O horec tu nikdy nie je núdza a mnoho turistov sem šliape len a len kvôli slávnej buchte Chopok. Ak ste dnes absolvovali aj Jaskyňu mŕtvych netopierov, tak tu vaša túra na dnes končí. Ak nie, tak po výdatnom obede pokračujeme ďalej.

Toto je hrebeň Nízkych Tatier v celej svojej kráse. Za priaznivého počasia vás čaká cesta, počas ktorej vám budú oči prechádzať od všetkej tej krásy a výhľadov na všetky svetového strany. Ak sa povie hrebeňovka, tak toto je jej najčistejšia podoba. Kamenný chodník, ktorý sa vinie po streche Nízkych Tatier cez jednotlivé vrcholy – Dereše, Poľana, Kotliská a Chabenec. Áno, stále je to „rovina”, ktorá si plne zaslúži svoje úvodzovky a počas celej cesty budete neustále stúpať a klesať, ale vďaka kráse okolia to ani nebudete vnímať.

Zmena pravdepodobne nastane okolo Chabenca, kedy sa už človek predsa len začína tešiť na oddych a vyzerá, kedy konečne príde útulňa Ďurková pod Chabencom. Určite sledujte značky, keďže útulňa sa nachádza na modrej značke, takže výnimočne budete musieť odbočiť z červenej značky hrebeňovky. Na Ďurkovej zvyčajne nájdete chatára Maťa s chatárkou Jankou, ktorí vás nielen ubytujú, ale poskytnú vám aj skromné jedlo. Najčastejšie polievku a nejaký druh cestovín. Ich zásoby sú však obmedzené, preto je dobré sa na to nespoliehať a mať aj vlastné jedlo. A spacák.

 

5. deň: útulňa Ďurková pod Chabencom – Donovaly

Posledný deň, posledné vstávanie uprostred prírody. V dnešný deň uvidíte, prečo je oveľa lepšie začínať z Telgártu a končiť na Donovaloch ako naopak. Aj keď ani to nekonečné klesanie nebude z tých najľahších. Ráno sa však ponesie už v tradičnom duchu – a to stúpaním späť na hrebeň. Väčšina turistov to berie traverzom do sedla Ďurková, ak chcete poctivo ísť po červenej, zájdete si ešte o kúsok viac naspäť.

A potom už len po hrebeni, ktorý sa rozhodne, že tentoraz vám nič nedá zadarmo. Ďurková, sedlo Latiborskej hole, sedlo pod Skalkou, Košarisko, Veľká Chochuľa – nádherné výhľady, terén, v ktorom sa nebudete nudiť, a turistika vo svojej najčistejšej podobe. Ak vám bude priať počasie, tak toto bude úsek, na ktorý budete ešte dlho spomínať. Potom už len Prašivá, ktorá je v tom správnom ročnom období zasypaná lahodnými čučoriedkami a nasleduje klesanie, ktoré je asi najväčším peklom celej túry.

Nohy budete mať v jednom ohni, bude sa vám zdať, že sa nikdy nekončí a neskončí. A keď už toho budete mať naozaj plné zuby, dorazíte do Hiadeľského sedla s výhľadom na nádherné lúky Kozieho chrbtu, ktoré dokážu relativitu času a vzdialenosti. Aj keď sa vám bude zdať, že idete nekonečne dlho, stále budete mať pocit, že sa nehýbete. Je to však len ilúzia unaveného tela. V skutočnosti sa ani nenazdáte a Kozí chrbát bude za vami. Potom už len prejsť lesom z Kečky a ste v cieli najkrajšej hrebeňovky Slovenska. V nohách budete mať sto kilometrov a za sebou päť nezabudnuteľných dní nabitých zážitkami, dojmami a chvíľami plnými pohody. A o to predsa ide.

 

Na záver už len niekoľko rád:

  • čím ľahší batoh si nabalíte, tým príjemnejšia bude celá túra. Na celej trase sú útulne a chaty, takže stan nepotrebujete. Spacák si však určite nezabudnite.
  • sledujte si zdroje vody. Na hrebeni ju nenájdete, takže dopĺňajte zásoby vždy, keď sa dá.
  • počasie na horách je nevyspytateľné, ale spravidla platí, že doobeda je krajšie ako poobede. Vyspávanie si nechajte na doma
  • základná zásada, ktorá drží naše hory krásne, je, že čo si tam človek donesie, mal by si aj priniesť. Prosím, držte sa jej aj vy a odpadky berte so sebou.
  • trasa má vysokohorský charakter a napriek tomu, že ju zvládne každý, kto má dostatočné odhodlanie, nikdy neviete, čo sa môže stať. Aj preto si určite pred cestou zaobstarajte poistenie do hôr. Napríklad to naše: Poistenie do hôr od Union poisťovne

 

Prajeme veľa krásnych zážitkov!

0 %
Zľava

Zľava 5% pre klientov Union poisťovne a poistencov Union zdravotnej poisťovne.

Ak sa povie slovenské hory, väčšina si predstaví Vysoké Tatry. Ale opýtajte sa na najkrajšie slovenské hory pravých turistov. Tých, ktorí trávia svoje voľné dni obklopení prírodou, s batohmi na chrbtoch a neustále objavujúc krásy Slovenska. Tí sa jednoznačne zhodnú – ak chcete spoznať krásu slovenských hôr, vyrazte na hrebeňovku Nízkych Tatier. Jedna z najkrajších túr Slovenska už volá, odoláte jej vábeniu?

Hrebeňový pochod cez Nízke Tatry meria približne sto kilometrov a prevedie vás cez tie najkrajšie vrcholy jedného z našich najkrajších pohorí. Pripravte sa na túru, kde sa môžete spoľahnúť na pomerne veľké množstvo chát a útulní (takže stan mať nemusíte, aj keď karimatku a spacák áno), ale aj na stúpania a momenty, kedy budete ľutovať, že ste si nezobrali viac vody. A GPS. A zvonček proti medveďom. A čelovku. Lebo tú vždy niekto zabudne.

Túra začína už tradične v malebnej obci Telgárt a končí v Donovaloch. Samozrejme, trasa sa dá ísť aj naopak, ale kto zažil desaťhodinové stúpanie z Donovál až na útulňu Ďurková, ten si ho už nikdy dobrovoľne nezopakuje a radšej bude celú cestu klesať z opačného smeru.

 

1. deň: Telgárt – Kráľova hoľa – útulňa Andrejcová

Ako to však už s hrebeňovkami býva, ani pri štarte z Telgártu sa nebudete nudiť. Aby sa dalo kráčať po streche hôr, je potrebné sa na ňu najskôr dostať. Takže hneď na úvod vás čaká takmer kilometrové prevýšenie na Kráľovu hoľu (1946 m.n.m.), ktoré dôkladne preverí vaše odhodlanie. Víťazmi budú tí, ktorí si zbalili čo najmenšie batohy a zároveň zobrali dostatok vody, a odmenení budú všetci, ktorí to nevzdajú.

Na Kráľovej holi síce nestojí strom zelený (a vzhľadom na jeho nadmorskú výšku je pochybné, či tam vôbec niekedy stál), za to tam nájdete televízny vysielač so zimnou miestnosťou. Tá vám poskytne úkryt v prípade nepriaznivého počasia a hlavne – dokonalý výhľad. Vystúpte na malebné skaly a kochajte sa pohľadom na Vysoké a Západné Tatry. A zvykajte si – lebo takýchto výhľadov vás v najbližších dňoch čaká ešte veľa. 

 

Dobrou správou je, že z Kráľovej hole pokračuje trasa po „rovine”. Teda v porovnaní s tým, čo ste zažili doteraz. Inak je to, samozrejme, rovina, ktorá sa dá označiť ako „často naklonená” a v takom Holandsku by bola vystavená v miestom múzeu kopcov. Po zdolaní úvodného stúpania sa vám však bude zdať, že toto je už len symbolika a celý čas sa budete kochať nádherným hôľnym charakterom cesty spojeným s množstvom krásnych výhľadov. Ani sa nenazdáte a budete mať za sebou vrchol Orlová, miniete Bartkovú a pred vami bude už len klesanie do Ždiarskeho sedla na útulňu Andrejcová.

Tá ponúka to pravé turistické dobrodružstvo – piecku, zásobu dreva a strechu nad hlavou. Nič viac. Aj preto sa vám zíde spacák a karimatka, ktoré sme spomínali na začiatku. A, samozrejme, aj vlastné zásoby jedla. Útulňa má kapacitu približne tridsať ľudí a či v nej budete sami, alebo budete spať vonku, lebo sa vám už neušlo miesto, záleží od ročného obdobia, dňa v týždni a aj od toho, ako skoro ste ráno vstávali. Lebo ako to už na útulniach býva, – kto skôr príde, ten spí na prični.

 

2. deň: útulňa Andrejcová – Veľká Vápenica – sedlo Homôľka – útulňa Ramža

Druhý deň hrebeňovky Nízkych Tatier vás čaká prechod z útulne Andrejcová k útulni Ramža. A nebudeme vám klamať – tento deň bude náročný hlavne na morálku. Čaká vás neustále stúpanie a klesanie a výhľadov bude pomenej, keďže veľká časť trasy vedie lesom. Dobrou správou ale je, že potom to už bude len lepšie!

Po výdatných raňajkách (na horách sa nediétuje!) vás čaká najväčšie stúpanie dňa. Cez Priehybku až na vrchol Veľkej Vápenice. Po včerajšom stúpaní na Kráľovu hoľu vás už, samozrejme, nič neprekvapí, ale napriek tomu je to stúpanie, ktoré si všimnete. Krv hučí v žilách, srdce búcha opreteky a pľúca hvízdajú. Jednoducho turistická romantika kvôli ktorej to predsa všetci robíme, no nie?

 

Nádherný výhľad z Veľkej Vápenice je však viac ako dostatočnou odmenou. Poriadne sa ním pokochajte, lebo v ďalších úsekoch už budú výhľady dnešného dňa značne obmedzenejšie, aj keď trasa nie je o nič menej malebná. Čaká vás zostup do sedla Priehyba a následne výstup (lebo ako inak, však?) na Kolesárovú a Oravcovú.

Hôľny terén sa často strieda s lesným, takže nudiť sa rozhodne nebudete. A keby sa vám zdalo, že sa trasa stáva trochu jednotvárnou, stúpanie na Homôľku vás presvedčí o opaku. Trasa síce vrchol traverzuje, ale odporúčame urobiť si drobnú zachádzku a vystúpať až na vrchol. Výhľad skutočne stojí za to a určite vám dodá sily na asi najmenej záživný a prehľadný úsek celej hrebeňovky.

Trasa z Homôľky na útulňu Ramža vedie lesom, na ktorom sa podpísala kalamita. Polom už síce nie je tak orientačne náročný ako kedysi a príroda postupne zakrýva škody, stále však stačí chvíľa nepozornosti a pohodový postup sa zmení na orientačné preteky. Útulňa Ramža síce nie je žiadny grandhotel, ale po celodennom pochode ju určite uvidíte radi. Ponúka len to najnevyhnutnejšie – strechu nad hlavou, piecku a prične na prespanie. A ako bonus – myši a iné hlodavce. Takže ak máte zásoby jedla aj na ďalšie dni, dôkladne ich uzavrite. 

 

3. deň: útulňa Ramža – Čertovica – Chata M. R. Štefánika

Čo je krajšie, ako zobudiť sa ráno v maličkej útulni uprostred najkrajších slovenských hôr? Asi len predstava, že zaspávať už budete na plnohodnotnej chate s teplou sprchou a poriadnou posteľou. Tak smelo do toho, dnes je na pláne posledná časť východnej časti hrebeňa a prechod do západnej časti, ktoré od seba oddeľuje Čertovica. Zároveň sa zmení aj charakter hrebeňa, ktorý sa stane oveľa hornatejším, pôsobivejším, ale aj náročnejším.

Najskôr však musíte zvládnuť pochod hustým lesom cez Bacúšske sedlo a Sedlo za Lenivou. Výhľadov tu síce veľa nie je, ale aj les má svoje čaro a vďaka polomu nie je občas núdza ani o navigačné dobrodružstvo. Celkovo je dobré na tomto úseku rátať s vyššou časovou náročnosťou, než akú uvádzajú značky. Odmenou vám však bude prvý dotyk s civilizáciou v priebehu posledných troch dní – Čertovica.  

 

Vaše nohy sa opäť dotknú asfaltu, ktorý so sebou prináša nielen možnosť úniku z hôr pre tých menej vytrvalých, ale hlavne motorest, v ktorom si môžete dopriať teplý obed. Ak máte na túru viac dní alebo je únava už príliš veľká, dá sa tu aj prespať. Bola by to však večná škoda, lebo stačí, ak zvládnete stúpanie cez Lajštroch, kde sa vám opäť odokryjú nádherné výhľady do Kumštového sedla. Odtiaľ pokračujete cez Králičku miernym stúpaním až po chatu M.R. Štefánika a ocitnete sa na mieste, ktoré je snom a svätým grálom každého turistu.

Čistokrvná turistická chata, na ktorej stretnete len čistokrvných horalov a turistov s nádherným výhľadom, chutným jedlom, teplou sprchou a na vysokohorské pomery luxusným ubytovaním (v spoločnej nocľahárni). Čo viac si môže turista želať po náročnej túre, ako sedieť na terase, hľadieť do doliny a popíjať skvelý horský čaj s horcom. Toto sú tie momenty, ktoré vám už nikdy nikto nevezme. Tie najvzácnejšie chvíle pohody, akú by ste inde len ťažko hľadali.

 

4. deň: Chata M. R. Štefánika – Ďumbier – Chopok – útulňa Ďurková pod Chabencom

Program štvrtého dňa záleží aj od toho, koľko času na celú hrebeňovku máte. Ak máte času dosť a môžete si dovoliť ju o deň predĺžiť, potom rozhodne odporúčame začať dnešný program návštevou Jaskyne mŕtvych netopierov. Na Slovensku máme veľa jaskýň, ale táto patrí medzi tie najkrajšie a je zážitkom, ktorý stojí za absolvovanie. Rozhodne si však urobte rezerváciu vopred.

Či už sa rozhodnete pre návštevu jaskyne, alebo nie, ďalší plán je rovnaký – Ďumbier, najvyšší vrchol Nízkych Tatier. A keďže ste doteraz vôbec nezaháľali, tak samotný výstup nie je vôbec taký hrozný, ako to znie. Červená značka vás povedie pozvoľným stúpaním až do Krúpového sedla, odkiaľ vedie odbočka na samotný vrchol. Ako by ste čakali – výhľad z Ďumbiera je naozaj impozantný a hodný každého jedného nastúpaného metra.

Od tejto chvíle začína asi najkrajšia časť celej hrebeňovky. Z Ďumbiera sa vrátite do Krupovského sedla a dlhým a tiahlym stúpaním sa dostanete až na Chopok. Rátajte s tým, že vďaka lanovke, ktorá sem vedie, stretnete množstvo turistov, z ktorých väčšina bude vo výrazne lepšom stave ako vy. Ale len na pohľad, vy už máte predsa za sebou štyri dni toho najkrajšieho dobrodružstva.

 

Tesne pod vrcholom Chopku sa nachádza ďalšia legendárna turistická chata –  Kamenná chata pod Chopkom. Práve výstavba lanoviek spôsobila, že chata stratila trochu svojho vysokohorského čara a momentálne prebieha jej rekonštrukcia. Nič to však nemení na tom, že tu stále podávajú ten najlepší horský čaj. O horec tu nikdy nie je núdza a mnoho turistov sem šliape len a len kvôli slávnej buchte Chopok. Ak ste dnes absolvovali aj Jaskyňu mŕtvych netopierov, tak tu vaša túra na dnes končí. Ak nie, tak po výdatnom obede pokračujeme ďalej.

Toto je hrebeň Nízkych Tatier v celej svojej kráse. Za priaznivého počasia vás čaká cesta, počas ktorej vám budú oči prechádzať od všetkej tej krásy a výhľadov na všetky svetového strany. Ak sa povie hrebeňovka, tak toto je jej najčistejšia podoba. Kamenný chodník, ktorý sa vinie po streche Nízkych Tatier cez jednotlivé vrcholy – Dereše, Poľana, Kotliská a Chabenec. Áno, stále je to „rovina”, ktorá si plne zaslúži svoje úvodzovky a počas celej cesty budete neustále stúpať a klesať, ale vďaka kráse okolia to ani nebudete vnímať.

Zmena pravdepodobne nastane okolo Chabenca, kedy sa už človek predsa len začína tešiť na oddych a vyzerá, kedy konečne príde útulňa Ďurková pod Chabencom. Určite sledujte značky, keďže útulňa sa nachádza na modrej značke, takže výnimočne budete musieť odbočiť z červenej značky hrebeňovky. Na Ďurkovej zvyčajne nájdete chatára Maťa s chatárkou Jankou, ktorí vás nielen ubytujú, ale poskytnú vám aj skromné jedlo. Najčastejšie polievku a nejaký druh cestovín. Ich zásoby sú však obmedzené, preto je dobré sa na to nespoliehať a mať aj vlastné jedlo. A spacák.

 

5. deň: útulňa Ďurková pod Chabencom – Donovaly

Posledný deň, posledné vstávanie uprostred prírody. V dnešný deň uvidíte, prečo je oveľa lepšie začínať z Telgártu a končiť na Donovaloch ako naopak. Aj keď ani to nekonečné klesanie nebude z tých najľahších. Ráno sa však ponesie už v tradičnom duchu – a to stúpaním späť na hrebeň. Väčšina turistov to berie traverzom do sedla Ďurková, ak chcete poctivo ísť po červenej, zájdete si ešte o kúsok viac naspäť.

A potom už len po hrebeni, ktorý sa rozhodne, že tentoraz vám nič nedá zadarmo. Ďurková, sedlo Latiborskej hole, sedlo pod Skalkou, Košarisko, Veľká Chochuľa – nádherné výhľady, terén, v ktorom sa nebudete nudiť, a turistika vo svojej najčistejšej podobe. Ak vám bude priať počasie, tak toto bude úsek, na ktorý budete ešte dlho spomínať. Potom už len Prašivá, ktorá je v tom správnom ročnom období zasypaná lahodnými čučoriedkami a nasleduje klesanie, ktoré je asi najväčším peklom celej túry.

Nohy budete mať v jednom ohni, bude sa vám zdať, že sa nikdy nekončí a neskončí. A keď už toho budete mať naozaj plné zuby, dorazíte do Hiadeľského sedla s výhľadom na nádherné lúky Kozieho chrbtu, ktoré dokážu relativitu času a vzdialenosti. Aj keď sa vám bude zdať, že idete nekonečne dlho, stále budete mať pocit, že sa nehýbete. Je to však len ilúzia unaveného tela. V skutočnosti sa ani nenazdáte a Kozí chrbát bude za vami. Potom už len prejsť lesom z Kečky a ste v cieli najkrajšej hrebeňovky Slovenska. V nohách budete mať sto kilometrov a za sebou päť nezabudnuteľných dní nabitých zážitkami, dojmami a chvíľami plnými pohody. A o to predsa ide.

 

Na záver už len niekoľko rád:

  • čím ľahší batoh si nabalíte, tým príjemnejšia bude celá túra. Na celej trase sú útulne a chaty, takže stan nepotrebujete. Spacák si však určite nezabudnite.
  • sledujte si zdroje vody. Na hrebeni ju nenájdete, takže dopĺňajte zásoby vždy, keď sa dá.
  • počasie na horách je nevyspytateľné, ale spravidla platí, že doobeda je krajšie ako poobede. Vyspávanie si nechajte na doma
  • základná zásada, ktorá drží naše hory krásne, je, že čo si tam človek donesie, mal by si aj priniesť. Prosím, držte sa jej aj vy a odpadky berte so sebou.
  • trasa má vysokohorský charakter a napriek tomu, že ju zvládne každý, kto má dostatočné odhodlanie, nikdy neviete, čo sa môže stať. Aj preto si určite pred cestou zaobstarajte poistenie do hôr. Napríklad to naše: Poistenie do hôr od Union poisťovne

 

Prajeme veľa krásnych zážitkov!

Union Poisťovňa

Share on facebook
Share on twitter

Pomohla ti táto odpoveď?

Novinka: Od 1. 1. 2022 zvyšujeme príspevky na zuby a oči. Spolu vám dáme až 300 €

Na ošetrenie u zubára 100 € a ďalších 50 € na dentálnu hygienu. Je na vás, či využijete príspevok naraz alebo po častiach.
Atoms/icons/80/grey-green/zub-80
Na okuliarové rámy pre deti 70 € a ďalších 80 € na vyšetrenia očí.