Zdieľať

Cestovateľka Anna Onderková: Vďaka cestovaniu som vnímavejšia voči svojmu okoliu

cestovateľka Anna Onderková na Fidži
Prvú väčšiu cestu absolvovala pred trinástimi rokmi, keď cestovala karavanom po Austrálii. Toto dobrodružstvo jej zmenilo pohľad na cestovanie a nadchlo ju pre cestovanie ako životný štýl, ktorý sa stal jej hobby aj vášňou. Novinárka Anna Onderková nám v rozhovore prezradila, čo nosí v lekárničke, ktoré krajiny sa stali jej srdcovou záležitosťou a ako sa po svete cestuje žene-cestovateľke sólo.
cestovateľka Anna Onderková na Fidži
V rozhovore si prečítate:

Ako začala Anna Onderková s cestovaním, akým spôsobom cestuje a čo okrem toho rada robí?

Ako ste sa dostali k cestovateľstvu?

Prvú väčšiu zahraničnú cestu som absolvovala v roku 2010, kedy som tri mesiace cestovala karavanom po Austrálii. Dovtedy som podnikala len kratšie výlety po Európe, takže toto austrálske dobrodružstvo mi úplne zmenilo pohľad na cestovanie. Úplne ma nadchol tento životný štýl, ktorý je dodnes mojím najväčším hobby a vášňou. Okrem obdobia covidu, ktorého začiatok som síce strávila v niekoľkomesačnej karanténe v Kambodži, no neskôr ma pripútalo na Slovensko, som sa snažila každý rok podniknúť aspoň jednu väčšiu cestu do zahraničia.

Zároveň je mojou veľkou vášňou aj moja práca novinárky. V médiách pracujem už 16 rokov, začínala som ako redaktorka v najpočúvanejšom slovenskom rádiu, neskôr som v inom rádiu pôsobila ako šéfredaktorka. Kvôli cestovaniu som následne začala freelancovať a založila som si cestovateľský blog. Momentálne píšem pre najčítanejší fashion a lifestylový mesačník EMMA. Aktívne sa tiež venujem joge, a práve na mojej poslednej ceste som na thajskom ostrove Koh Phangan absolvovala 200-hodinový jogový Teacher Training program.

Cestujete sama alebo máte na cesty nejakú partiu, parťákov či parťáčky?

Cestovala som v partnerskej dvojici, so skupinou priateľov, s kamarátkou Miškou, s ktorou sme už perfektne zladené travel parťáčky, aj sama. Práve sólo cestovanie som si začala v posledných rokoch veľmi užívať. Cestovanie, spoznávanie nových miest, kultúr a objavovanie nových krajín je mojou najväčšou záľubou, ktorá mi v mnohom otvára obzory a veľa sa pritom naučím, lebo učenie je celoživotný proces a nemali by sme s ním nikdy prestať.

Atoms/icons/80/grey-red/hory-80

Cestujte poistení doma aj v zahraničí.

Cestovné poistenie si u nás vyskladáte podľa seba. Pribaľte si poistenie batožiny, úrazu, zodpovednosti za škodu a iné. Rýchlo a jednoducho online

Na čo netreba pri príprave na cestu nikdy zabúdať?

Ako sa pripravujete na cestu, na čo nikdy nezabudnete?

Všetko sa začína výberom destinácie a kúpou letenky. V dnešnej dobe sa už neoplatí dlho vyčkávať, radšej si treba zabookovať letenku čím skôr. Ceny sú tak oveľa lepšie.

Som zamilovaná do južnej a juhovýchodnej Ázie. Ide väčšinou o krajiny, kde je verejná zdravotná starostlivosť na horšej úrovni ako u nás, preto sa snažím pred cestou absolvovať všetky možné preventívne prehliadky, vrátane tej u zubára, aby ma náhodou bolesť zubov neprekvapila niekde v Indii či vo Vietname. Riešiť takéto nepríjemnosti v cudzine nikomu na pohode nepridá.

Samozrejmosťou je cestovné poistenie online. Nezabudnite si pred cestou tiež skontrolovať doklady a prípadné potrebné víza. Vo väčšine krajín sa už, našťastie, dajú vybaviť online, prípadne priamo po prílete na letisku.

Čo všetko obsahuje vaša cestovateľská lekárnička?

Moji priatelia sa vždy smejú, že moja lekárnička je vybavená pomaly ako malá pojazdná lekáreň. Mám v nej skutočne takmer všetko a za tie roky skúseností je v nej hádam aj štyridsať druhov liekov, mastí a kvapiek takmer na všetky zdravotné problémy, ktoré môžu človeka na cestách postretnúť. Od žalúdočných problémov, horúčky, kašľa, cez gynekologické problémy, zápaly očí či uší až po bežné poranenia a odreniny.

Pravidelne pred každou cestou skontrolujem exspiráciu jednotlivých liekov a dokupujem zásoby. Najrýchlejšie sa mi v nej míňajú pastilky proti kašľu, vitamíny a lieky na bolesť. Pred poslednou cestou do Indie som dokonca užívala vopred probiotiká a myslím, že mi spravili dobrú službu, pretože ani v takej rizikovej krajine, ani nikde inde, ma, našťastie, zatiaľ žiadne žalúdočné problémy neprepadli. A to sa bežne stravujem v pouličných stánkoch a na streetfood nedám dopustiť. Na ázijských trhoch a na uliciach nájdete vždy to najlepšie jedlo.

Aké vyšetrenia alebo testy je vhodné pred dlhšou cestou alebo náročnejšou expedíciou absolvovať?

Nie som vyslovene expedičný typ a moje cesty, aj keď rada cestujem dobrodružne, nie sú nijako extrémne ani nevyhľadávam extrémne destinácie. V posledných rokoch sme si však už akosi všetci zvykli na PCR či antigénové testy. Niektoré krajiny ich stále vyžadujú, aj keď je ich, našťastie, čoraz menej. Určite si pred cestou zistite, či do vašej destinácie náhodou stále nie je takýto test povinný. Prípadne nejaké očkovania. Ja osobne mám tri dávky očkovania proti covidu, ale aj tzv. cestovateľské očkovania napríklad proti meningitíde či žltej zimnici. A očkovanie proti žltačke typu A a B či tetanu by malo byť z môjho pohľadu úplnou samozrejmosťou.

Zdroj: archív A. Onderkovej

Ako sa cestuje žene v rôznych krajinách a kultúrach a prečo je dôležité mať cestovné poistenie?

Nedávno ste sa vrátili zo zatiaľ poslednej cesty. Ako dlho trvala a aké krajiny ste navštívili?

Na moju poslednú cestu som odišla koncom januára tohto roka a trvala tri a pol mesiaca. Začala som na severe Thajska, odtiaľ som sa presunula do Laosu, potom na mesiac do Indie a zakončila som ju opäť v Thajsku, no už na juhu, kde sú krásne ostrovy.

Všetko sú to krajiny, v ktorých som už predtým bola, no tentokrát som navštívila aj miesta, ktoré som v minulosti nestihla či vynechala. Nadchlo ma napríklad mesto Chiang Rai na severe Thajska, kde je prekrásny Biely chrám, ktorý som mala už dlho na mojom cestovateľskom „wish liste“. V Laose to zase bolo horské mestečko Vang Vieng a v Indii posvätné mesto Váránasí, ktorým preteká rieka Ganga a ktoré je známe tým, že sa v ňom nachádzajú gháty, kde sa spaľujú mŕtvoly a každý hinduistický Ind túži zakončiť svoju pozemskú púť práve na tomto posvätnom mieste. Mesto má naozaj špecifickú atmosféru. Napriek tomu, že v ňom cítiť smrť na každom rohu, vôbec nie je ponuré, práve naopak. Vládne v ňom akási nádej, ľudia sú nesmierne milí a pokorní a som šťastná, že som mala možnosť v ňom stráviť nejaký čas.

Máte pred každou cestou uzatvorené cestovné poistenie? Prečo je to dôležité a netreba sa spoliehať iba na Európsky preukaz poistenca?

Pre mňa je cestovné poistenie samozrejmosťou ako pas (mimo EÚ) či už spomínaná lekárnička. Mám ho uzatvorené zakaždým, aj keď som ho, našťastie, nemusela zatiaľ nikdy využiť (klop-klop na drevo). Ale keďže verím v zákon schválnosti, že ak by som ho raz nemala, práve vtedy by sa mi hodilo, tak si pred cestou poistenie vždy uzatváram. Kedysi som mávala celoročné, od čias covidu sa už poisťujem len na konkrétne cesty. Videla som mnoho prípadov, kedy sa ľuďom takéto poistenie veľmi hodilo.

Napríklad mojej kamarátke v Kambodži, ktorej museli akútne operovať slepé črevo. Vďaka tomu, že mala cestovné poistenie, sa jej dostala v súkromnej nemocnici naozaj skvelá zdravotná starostlivosť, ktorú jej poisťovňa uhradila. Vo verejnej nemocnici, na ktorú by mala nárok s Európskym preukazom poistenca, by to určite nebolo také rýchle ani komfortné. A ktovie, či aj za to by nemusela nakoniec zaplatiť nemalú čiastku.

Európsky preukaz poistenca navyše nepokrýva mnohé úkony ako záchranné a vyslobodzovacie akcie či prevoz zraneného či jeho pozostatkov do domovskej krajiny. To by som svojej rodine nespravila, aby museli mať popri strachu o mňa ešte aj problémy s úhradou týchto nemalých poplatkov. Preto si vždy pripoisťujem aj takéto extra služby.

Ako sa cestuje žene po rôznych krajinách sveta a v rôznych kultúrach? Sú niektoré oblasti, ktorým sa z bezpečnostných dôvodov radšej vyhnete? Na čo je dobré myslieť vopred?

Mám šťastie, že ma nikdy nelákali vyslovene nebezpečné, extrémne či rizikové krajiny. Ak cestujem, tak viac-menej do bežných turistických destinácií. Aj keď vždy na vlastnú päsť, bez cestovky. Viem si predstaviť, že pre ženu, sólo cestovateľku, môže pôsobiť aj také Maroko ako značne rizikové. Ja som to tak ale nevnímala, keď som sa tam minulý rok vybrala. Alebo India, Srí Lanka či Laos.

Je dôležité vždy rešpektovať danú kultúru. Ak je žiadané v niektorých krajinách chodiť viac zahalená, tak si skrátka vezmem vhodné oblečenie. Určite si vopred naštudujte miestne zvyky a tradície. Nikdy nejdem do krajiny nepripravená a bez informácií. Tie už dnes získate hocikde na internete či v knižných bedekroch.

Trúfam si povedať, že mám už akýsi šiesty zmysel na ľudí a viem odhadnúť, s kým sa do reči na cestách radšej nedávať a s kým je to bezpečné. Nikdy však neriskujem, netúlam sa po nociach sama a dodržiavam všetky tie všeobecne známe bezpečnostné pravidlá.

Zdroj: archív A. Onderkovej

Ktoré krajiny patria k jej obľúbeným a do ktorých sa už naopak, netúži vrátiť?

Ktoré krajiny a miesta vás doteraz najviac očarili a chcete sa do nich určite vrátiť? Ktoré, naopak, boli pre vás väčším či menším sklamaním, oproti vašim očakávaniam?

Sú krajiny, do ktorých sa už roky pravidelne vraciam a ktoré som si zamilovala či už kvôli kráse miest, prírode, kultúre alebo ľuďom. Patrí k nim určite Kambodža, v ktorej som bola už hádam aj päťkrát. Tiež som si veľmi obľúbila Srí Lanku, kde som sa raz úplne nečakane ocitla dokonca na miestnej svadbe s dvesto Srílančanmi. A India, tak tá je samostatným vesmírom. Hovorí sa, že túto krajinu turisti buď milujú, alebo nenávidia. Nič medzi tým. Ja patrím jednoznačne k tej prvej skupine, hoci je to krajina intenzívna, rušná, chudobná, bláznivá, ale taká bohatá na zážitky, že sa v nej cítite ako vo filme. Vyslovene sklamaná som nebola v žiadnej krajine, každá má niečo špecifické, kvôli čomu sa ju oplatí aspoň raz navštíviť. K takým, ktoré som videla a raz mi celkom stačilo, patrí pre mňa napríklad Singapur alebo Čína. Veľmi som túžila vidieť Peking a prejsť sa po Veľkom čínskom múre, ale inak ma príliš neláka.

Ako vás cestovanie po svete ovplyvnilo? Viete si ešte predstaviť váš život bez cestovateľských zážitkov a skúseností?

Veru neviem a považujem za veľké šťastie, že môžem cestovať. Na druhej strane si to vyžaduje aj veľa kompromisov, tvrdej práce a odopierania. Vždy je to otázkou priorít. Niekto investuje zarobené peniaze do drahého auta, kabelky či luxusných hodiniek, ja si radšej kúpim letenku. A šetrím na tieto cesty dlho. Vidieť a zažiť iné krajiny, mentalitu, kultúry a ako žijú ľudia v iných, najmä tých menej rozvinutých, krajinách ma naučilo veľkej pokore. Cítim, že som vnímavejšia voči svojmu okoliu. Cestovanie vo všeobecnosti búra mnohé predsudky a je to skvelá škola života. Ak cestujete bez cestovky, vycibrí to tiež vaše manažérske a organizačné schopnosti, lebo si musíte zabezpečiť všetko sami od dopravy, ubytovania až po výlety a celú logistiku. Osobne ma to veľmi baví. Ja som navyše prirodzene zvedavá, zaujímam sa o prostredie, v ktorom sa nachádzam, o zvyky a túžim veľa vidieť a zažiť. Myslím si, že aj práve preto som sa našla v novinárskom povolaní. Baví ma komunikovať s ľuďmi a neraz som sa na cestách zoznámila s takými zaujímavými osobami, že som s nimi rovno spravila interview do magazínu, pre ktorý pracujem. Spájam teda príjemné s užitočným.

Aký najnepríjemnejší zážitok z ciest máte? Čo by ste dnes spravili inak (ak by to bolo možné)?

Asi mám naozaj šťastie a nechcem to zakríknuť, ale vyslovene zlé zážitky nemám. Možno až na jeden, keď sa mi v Kambodži pokúsil motorkár strhnúť z pleca tašku, v ktorej som mala zhodou okolností všetky doklady. Podarilo sa mi ju ale udržať, takže odišiel naprázdno a ostalo mi len roztrhnuté tričko a škrabanec na ramene. Jáj, a teraz naposledy v Indii som mala menšiu nehodu ma skútri, ale nebolo to, našťastie, nič vážne, len zopár odrenín a rozbité koleno, ktoré sa už celkom dobre zahojilo. Nič z toho mi však nepokazilo dojem z týchto krajín a stále patria k mojim cestovateľským srdcovkám.

Cestovanie – najmä leteckou dopravou sa čoraz častejšie spája s kritikou jeho vplyvu na životné prostredie. Aký je váš pohľad na témy súvisiace s cestovateľstvom a životným prostredím (ekológiou)?

Úplne tomu rozumiem. Áno, je pravda, že lietanie nie je práve ekologickým spôsobom dopravy, no snažím sa to vykompenzovať aspoň inak. Neraz z vlastnej iniciatívy zbieram na plážach odpadky, keď vidím, že sú znečistené plastmi a podobne. Snažím sa vytvárať aspoň sama menej odpadu a kde sa dá, využívam dopĺňanie vody do vlastnej fľaše, aby som nekupovala zakaždým balené vody.

Myslím si, že hociktorý biznisman, ktorý lieta za prácou každý týždeň, vytvorí viac uhlíkovej stopy ako cestovateľ, ktorý raz za čas niekam odletí. Keď už som v danej krajine, využívam maximálne miestnu hromadnú dopravu.

Aj doma separujem odpad a oblečenie nakupujem rozumne, keďže odevný priemysel patrí tiež k tým najviac znečisťujúcim životné prostredie. Som presvedčená, že ak každý prispejeme aspoň tou troškou, ktorou vieme, môžeme tým pomôcť našej planéte.

Ďalšie fotografie a cestovateľské zážitky nájdete na instagramovom profile Anny Onderkovej.

Martina Harsanyiova

AKTUALIZUJTE SI ÚDAJE, KTORÉ VÁM POMÔŽU ZLEPŠIŤ VAŠE ZDRAVIE

Získajte bezplatné upozornenie na preventívnu prehliadku u vášho všeobecného lekára. Aktualizujte si váš e-mail a telefón a aktivujte si službu preventívna pripomienka pre poistencov Union zdravotnej poisťovne.